Na ženách pozorujem jednu zvláštnu vec, ktorou samy seba nevedome pravidelne fackujú. Ak sa zamilujú a zamilujú sa blbo (rozumej – je to kretén), milujú ešte viac. Najprv si vyskúšajú úlohu, v ktorej kričia a majú plné ústa výčitiek. Potom, keď zistia, že to nezaberá, pretože odpoveďou dotyčného na ich krik je len prevracanie očami a nič sa vlastne nemení, stávajú sa detektívom schopným vystopovať aj nevystopovateľné. Zbierajú dôkazové materiály, spisujú si svedectvá a… A nič z toho nepoužijú na to, aby si prinavrátili zdravý rozum.

Všetko, čo našli, je dobré len na to, aby mali o dôvod viac vnútorne sa zožierať. Nepozrú sa pravde do očí, nezasmejú sa na tom, do koho sa to, preboha, zamilovali, a neodídu si hľadať kúsok svojho šťastia čo najďalej od neho. 

Aj keď vedia, že nie sú jediné v jeho živote, aj keď im je jasné, že z jeho strany o lásku nejde, aj keď sa stokrát presvedčili o tom, že z dotyčného nikdy nebude sexi ženích so slzami dojatia v očiach pred oltárom, aj tak zostávajú. A veria, pričom ani samy nevedia, aký zázrak by mali očakávať, aby sa táto závislosť premenila na lásku čistú, priezračnú a ničím nepomútenú.

pinterest.com

Takto…

Píšem o tom, lebo… Lebo proste viem. Viem, aké to je, pretože aj ja som kedysi dávno bola ženou kričiacou, neskôr súkromnou detektívkou a ešte neskôr žienkou prosiacou či mlčiacou. Takto spätne netuším, čo to so mnou bolo… Kam sa podel môj rozum a prečo mi nebolo ľúto tých premárnených skoro piatich rokov. 

Milovala som jeho, ale zjavne nie seba. Chcela som byť s ním, aj keď som vedela, že on nechce byť iba so mnou. Bola som tak závislá na predstave, že tento muž raz bude môj, až som pozabudla na skutočnosť, že ak chcem naozajstnú lásku, musím najskôr prejsť citovým detoxom a nájsť konečne seba. V opačnom prípade sa buď budem stále márne snažiť o neho, alebo natrafím na ďalšieho muža, s ktorým si budú podobní ako vajce vajcu.

Takto to proste funguje… Čím viac vieme, že sa nám láska rozpadá pred očami, tým viac bojujeme o to, aby sa to nestalo. Čím viac dôkazov o tom, že to tento chlap s nami nemyslí vážne, máme, tým viac sa meníme na dobré ženy, ktoré priskočia hneď, ako je to potrebné. 

No a nie je to trochu na hlavu?

Podľa mňa je to už asi aj na slučku… No možno by bolo dobré napísať, že sa naozaj nechcem nikoho dotknúť. Nechcem sa vysmievať žiadnej žene, ktorá si týmto práve teraz prechádza. Aby sme sa rozumeli – najradšej by som bola, ak by som každej jednej z vás mohla vyrozprávať svoj príbeh a spoločne by sme sa na ňom dobre zasmiali. Lebo ja skutočne mám o čom rozprávať a vy by ste možno aj vďaka tomu získali cenný nadhľad.

Veď predsa mnohokrát sme ochotné držať sa človeka, ktorého by sme nikdy nechceli vidieť po boku našej kamošky. Skús si teraz predstaviť, že by si žena, na ktorej ti úprimne záleží, začala niečo s niekým podobným… Čo by si robila? No… Asi by si sa chytila za hlavu a snažila by si sa ju presvedčiť, aby sa ho čím skôr pustila. Nie je to pravda? 

unsplash.com

Tak ak ťa chytá panika pri predstave, že by si niekoho takého našla ona, prečo s ním zostávaš ty?

Prečo by si nemala srdce na mieste, ak by sa do takého vzťahu zaplietla tvoja kamoška, ale ty si sama v ňom dobrovoľne stále si? Na čo presne čakáš? Prečo si s ním, respektíve dúfaš, že raz budete spolu ako pár, ktorý nikto a nič neohrozí? Odpoviem za teba… Pretože sa nevieš odosobniť. Pretože ty si tou, ktorá miluje, a láska dokáže mnoho už aj tak pokazených vecí ešte viac pokafrať.

Ale vieš, drahá, patent na správne zamilovanie nemáme. Občas sa nám proste „zadarí“ a zamilujeme sa do muža, ktorý nepotrebuje naše lásku. Potrebuje dospieť. A s tým – ani ty, ani ja – nič neurobíme.

Niekedy nám totiž neostáva nič iné, len sa niektorých vzťahov vzdať. Dopriať dotyčného niekomu inému a dúfať, že tentokrát nebude mať toľko šťastia a nenatrafí na osobu, ktorá sa do neho zamiluje tak rýchlo a silne ako my. Pretože zamilovaný človek sa nedokáže obhájiť. Nevie povedať nie v pravý čas a nevie sa postaviť pravde tvárou v tvár.

Tak ho dopraj inej… Takej, ktorá pochopí, s kým má dočinenia, nevhupne do lásky oboma nohami a vysvetlí mu, že takto to už ďalej nepôjde…

Coverphoto: Photo by Seth Doyle on Unsplash

Facebook komentáre