Keď som bola až po uši zamilovaná a v tej láske som sa úplne strácala, nebolo mi pomoci. Držala som sa jej ako kliešť, pretože som sa mylne nazdávala, že toto je to, čo chcem. To, čo potrebujem, musím mať, lebo inak… Sa mi ten môj svet totálne zrúti. Lebo budem sama… A keďže som sa tej samoty bála ako čert kríža, nemala som inú možnosť, len milovať. Milovať človeka, ktorý nemiloval mňa. Veľmi zlý scenár, ja viem. Spätne ho zo svojho života škrtám, hoci som si na jeho písaní dala v minulosti tak veľmi záležať…
Avšak o tom, aké to je zostávať vo vzťahu, ktorý nám ubližuje, dnes písať nechcem. Ten pocit totiž pozná každý, koho sa to týka. Vie ho precítiť do špiku kostí, pretože si ho nosí v srdci a nevie sa ho zbaviť. A to je to, o čom dnes písať chcem. O tom, ako si uvedomiť, že nastal čas niekam sa posunúť, no tentokrát už s čistou mysľou, ktorá si spomienky na tento vzťah uchováva ako výstražné memento.
unsplash.com
Je tu totiž jeden dobrý ukazovateľ…
Ukazovateľ toho, ako veľmi sa brodíme v citovom bahne a nechávame si dobrovoľne ubližovať. A je ním úprimná odpoveď na otázku: Dopriala by som takýto vzťah osobe, na ktorej mi úprimne záleží? Najlepšej kamoške? Mame, ktorej vzťah s mojím otcom stroskotal, a teraz sa po rokoch zamilovala znovu? Mladšej sestre, ktorá o živote ešte veľa nevie a toto je jej prvá láska?
Dopriala by som im to? Čo by som cítila, ak by som vedela, že sú v takom istom vzťahu, ako som ja teraz? Zostala by som pokojná? Tešila by som sa? Vedela by som, že čo sa týka vzťahu, je o nich „dobre postarané?“ Alebo by som si nahlas zahrešila? Prepadol by ma strach? Mala by som potrebu im toho chlapa vyhovoriť? Nemala by som náhodou chuť chytiť ich, zatriasť nimi a povedať im, aby sa konečne prebudili?
Aká odpoveď, také je aj riešenie tvojej situácie…
Život ma naučil, že akonáhle sa pristihneme pri tom, ako o niekom dlhodobo pochybujeme, niečo nie je v poriadku. A preto už len fakt, že sa musíš zamýšľať nad budúcnosťou tvojho vzťahu, je istým znamením. V tejto fáze však máme my ženy tendenciu veľa vecí samy pred sebou skrývať. Nahovárať si, že to bude dobré. Že to prejde a že naša intuícia nevie čo od dobroty, preto nám v duši huláka ako blázon vždy, keď sa na chvíľu zastavíme a máme čas premýšľať nad svojím životom.
Preto sa to radšej spýtaj… Vo chvíli, keď budeš pripravená byť k sebe úprimná a nebudeš vidieť len to, čo si praješ a čo si na ňom idealizuješ.
Spýtaj sa, či by si takýto vzťah dopriala niekomu, koho máš rada, alebo osobe, ktorú máš chuť uškrtiť holými rukami.
unsplash.com
A v závislosti od toho, čo si odpovieš, začni aj konať…
Chcela by si, aby sa tvoja kamoška ťahala s niekým, kto na ňu kašle? Aby niekto, koho máš rada, počúval len sľuby, ktoré sa nikdy nenaplnia, no on na ne nekonečne dlho čakal? Aby sa ten niekto trápil pre niekoho, kto milovať nevie?
Ak nie, tak prečo takýto vzťah dopraješ sebe? Prečo robíš niečo, o čom si si istá, že by zraňovalo tých, na ktorých ti záleží? Prečo veríš sľubom, pričom ak by boli vyslovené niekomu inému, iba by si zakrútila hlavou?
Ja viem… Pretože ty si tou, ktorá tu miluje…
Viem, že ak sa nás neúprimná láska týka, chceme veriť v jej pravosť. Viem, že aj ty máš vo svojom okolí niekoho, kto sa potácal v nefunkčnom vzťahu a ty si si len pomyslela, že sa musel nadobro zblázniť, no teraz… Teraz robíš rovnaké šialenstvá aj ty.
A preto pamätaj… Ak to nie je vzťah, ktorý by si dopriala iným, nie je to ten pravý. Ak to nie je vzťah, ktorý by urobil šťastnou tvoju najlepšiu kamošku, nezostávaj v ňom ani ty…
Coverphoto: Photo by Angelina Litvin on Unsplash
…
O tom, aké to je milovať niekoho, kto nemiluje nás, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Nájdete ju v každom dobrom kníhkupectve a aj v našom eshope TU.
