Nový život bez toxických vzťahov, tak o tom snívame asi všetky. Aké upokojujúce je, keď si predstavíme, že sme slobodné, bez spomienok, ktoré nás ťahajú späť, a pri pomyslení na ne nám srdce nevynechá niekoľko úderov… Je to krásna predstava… Ale realita je, žiaľ, vždy úplne iná. Pretože len čo sa bláznivo zamilujeme do blázna, ktorý nás nemiluje, všetky vyhliadky na pokojný život a dobrý pocit na duši odchádzajú od nás preč do krajiny, do ktorej letenka je poriadne drahá a len máloktorá z nás si ju môže dovoliť.

Dobre, koniec metaforám, prirovnaniam a básnickým obrazom. To, čo chcem dnes povedať, je to, že ak sa zapletieš do vzťahu, v ktorom dotyčný nemá s tebou rovnaký úmysel ako ty s ním, vymotáš sa z tejto tragickej komédie len veľmi ťažko.

pinterest.com

A smiať sa veru nebudeš, hoci ak by si sa na to celé pozrela s nadhľadom, mykalo by ti kútikmi. Ale ty miluješ, a to je problém. A duša človeka, ktorý miluje nešťastne, nie je schopná smiechu. Občas sa z nej totiž stáva sebatrýzniteľ s poriadne suchým humorom, ktorému nerozumie vôbec nik.

Aj keď odhodlanie na odchod tam kdesi je…

No zároveň je potláčané niečím iným… Pocitom, že všetko raz bude dobré, že len treba vydržať. Vnútorným chlácholením, že žiadna láska nie je ideálna, a tak túto predsa nemôžeš odhodiť. Zničujúcim pohľadom na seba a presvedčením, že ty si žiadnu inú lásku nezaslúžiš, a tak ti neostáva nič iné, len sa uspokojiť s tým, čo ti život nadelil. Neuspokojiteľnou túžbou milovať a dokázať mu, že ty si pre neho tá pravá…

A takto by som mohla pokračovať do zajtrajšieho ráno, potom sa trochu vyspať a sypať zo seba ďalšie dôvody. Skutočností, ktoré nám nedovolia odísť zo vzťahu, v ktorom nie sme šťastné, je mnoho. A postupom času ich je ešte viac, ako by bolo na jednu hlavu a jedno srdce únosné.

Legenda hovorí, že žena odchádza až vtedy, keď niekoľkokrát spadne na ústa…

Napísala by som, že na hubu, ale to už vyznieva trochu drsne, a úplne stačí, ak je drsná realita samotná. Našou najčastejšou chybou v týchto vzťahoch je, že v momente, kedy sa konečne odhodláme zbaviť sa závadového článku nášho života, zabúdame na to podstatné… A to je fakt, že sa týmto krokom nič nekončí.

pinterest.com

Práve naopak. Všetko sa začína. Povedzme, že si zbalíš veci alebo ich zbalíš jemu. Dajme tomu, že ste si rozdelili majetky alebo ste si nedelili vôbec nič, no ty sa zrazu nájdeš opustená a osamelá ako prst čumiac v strede noci na plafón. Srdce piští, ty chceš pišťať tiež a do toho celého ťa prepadne otázka: Urobila som dobre?

Človek milujúci je totiž vskutku zvláštny tvor…

Nechce sa pustiť ani lásky, ktorá ho ničí. A keď tak konečne urobí, zistí, že bol na tú lásku tak zvyknutý, až mu zrazu chýba. Vrátane hádok, neistoty, pocitov, že to už viac nevydrží… Jednoducho prvé týždne po takomto vzťahu sú skúškou odhodlania a vnútorného zaprenia. No ako to už u skúšok býva, občas z nich vyletíme. Musíme si ich zopakovať, pohoríme na plnej čiare, lebo sme si mysleli, že to proste dáme, aj keď sme zanedbali prípravu.

V prípade tejto skúšky však nič dôležité nenájdeš v učebniciach. Nepomôže ti, ak odkukáš od kamošky spôsob, vďaka ktorému touto skúškou prešla ona. Informácie k úspešnému absolvovaniu nie sú ani na wikipédii, hoci sa vraví, že tam dnes nájdeš všetko. No to, čo potrebuješ vedieť, je v tebe. V tvojej hlave. A je len na tebe, či sa to rozhodneš v nej aj hľadať.

Ak za niekým zavrieš dvere, ešte si vyhrala len polovicu boja… 

To najťažšie ťa len čaká – musíš vymeniť aj zámky a pre istotu pod prah odkopnúť aj zarážku, aby ich prievan neotvoril. Musíš presvedčiť seba, že tvoje rozhodnutie je definitívne a takto to naozaj chceš. 

pinterest.com

Pretože hoci mnohokrát chceme odísť zo vzťahov-nevzťahov, ktoré nás ničia, nedokážeme to. Zlomí nás ďalší sľub, ďalšie ľútostivé kajanie sa. Preto nezabudni na tie zámky, prosím. Zavrieť dvere nestačí, aj keď spočiatku sa to tak zdá. Po jednom vyslovení roztraseného zbohom sa pre teba začína ďalší kusisko cesty, ktorého podcenenie je zároveň dôvodom, prečo sa my ženy vraciame k mužom, ktorí nám ubližujú.

Keď sa žena rozhodne odísť, je to preto, že už šlo do tuhého…

Ale nerátala s tým, že ešte tuhšie to bude, ak sa jej ten odchod podarí. Ďalšou tvojou úlohou je zapamätať si, aké strašné to bolo predtým, a pripomínať si, že síce to teraz tiež nie je bohvieaké terno, stále je to o kúsok lepšie.

Pretože nikdy nevieš, aké to bude zajtra. Nikdy nevieš, kedy sa prebudíš a všetko bude lepšie, začneš sa na deň bez neho pozerať inak a nebude ti chýbať tak, že budeš mať chuť obesiť sa na pravé poludnie na šnúre od bielizne. Presne na tej, kde už dnes nevisia jeho ponožky…

Tieto pohľady bolia… 

Viem to. Bolia ako fras. Chýbajúca zubná kefka okamžite spustí lavínu spomienok či otázok. A najhoršia otázka v tejto situácii je… Nemá tú kefku teraz u nejakej inej? Čo ak iná žena práve nadáva na to, ako strašne jej zasral kúpeľnu? Tiež jej vadí, že sú vo vani zaschnuté kaluže sprchového gélu, pretože on sa neumýva ako každý normálny človek, ale kydá na seba ten sprcháč hlava-nehlava?

Prekáža jej to? Alebo bola chyba vo mne? Preto ma nemiloval? Preto chodil za inými – aby si chvíľu oddýchol? On je teda nakoniec ten, komu bolo ublížené, a ja si zaslúžim zhorieť v pekle?

Poznáš to, však? Tieto otázky, ktoré ťa priklincujú k zemi, ty sa polhodiny nepohneš z miesta, iba civíš na kúpeľňový obklad a potom sa zrazu prichytíš pritom, ako ti život preteká pomedzi prsty. Doslova.

unsplash.com

Je to preto, že si nevymenila zámky…

Ty si za ním len zavrela dvere. Nechala si ich mierne privreté a púšťaš ho dnu neustále, lebo kľúč, ktorým môže stále rýpať do tvojho srdca aj mozgu, mu zostal. Ten si mu nevzala a ver mi, že to ani nedokážeš. 

Ale vieš si tie zámky vymeniť a on môže okolo teba krúžiť a strkať ten svoj pakľúčik, kam len bude chcieť, no pasovať viac nebude. A dokážeš to práve tak, že vždy, keď sa ocitneš na miestach, kde sa ocital aj on, jednoducho si povieš, že už je preč. Bol tam kedysi, no už tam teraz nie je.

A to je len dobre… Takto si to chcela… Na to, prosím, nezabúdaj. Lebo len vtedy môže prísť niekto, kto na seba síce tiež vyleje polovicu šampónu, ale tebe to bude pripadať roztomilé. A o tom je život. O tom je láska – o schopnosti pustiť zo života tých, ktorí nám všetko berú, a privítať ľudí, ktorí nám nikdy neublížia.

Coverphoto: Photo by Daryn Stumbaugh on Unsplash

Facebook komentáre