Každá žena na nich trvá. Na zázrakoch. A nie, prosím, teraz nekrúť hlavou, pretože na ne veríš aj ty. Nemám na mysli zázraky, vďaka ktorým sa z teba stane žena, akou chceš byť – umelkyňa, lekárka, mama piatich šťastných detí, šťastná bezdetná kariéristka… To všetko sú zázraky, ktorých plamienok vieš rozdúchať. Správnym nastavením mysle. Triezvym pohľadom na svet, permanentným úsilím, tvrdou prácou… Skôr vravím o zázrakoch, ktoré sa nikdy nestanú, všetkým okrem teba je to jasné, no ty stále veríš…

Ako by som to… My ženy proste niekedy vo výbere partnera nemáme šťastnú ruku. Zamilujeme sa, rozum vyhodíme aj s mozgom z hlavy a aby sa k nám nedajbože nevrátil a nezačal nás poúčať, pre istotu ho zhodíme z dvanásteho poschodia na betón, kde sa dobre rozpleskne.

pinterest.com

Týmto nám nenadávam… 

Nikoho nezosmiešňujem, lebo viem, že tá žena sa raz zasmeje aj sama na sebe, ale ona na to má právo. Ja nie. Nikoho nezhadzujem, lebo viem, aké ľahké je to urobiť. Aj ja som stratila hlavu.
Presne tej časti, kde sa nachádza rozum, som sa v jednom období svojho života dobrovoľne zbavila, a bolo mi to jedno. Nechcela som svoj mozog späť. Chcela som jeho – muža, ktorý síce tiež chcel mňa, no na úplne niečo iné, ako som ho chcela ja.

Ja som chcela milovať, aj som milovala, no nevracalo sa mi to späť. Takto s odstupom času viem, že aj on ku mne niečo cítil. Pretože inak by ma už po prvom hysterickom výleve poslal do prdele, zmenil by si číslo a možno by sa aj odsťahoval. No ja som ho len priťahovala. Videl vo mne čosi, čo ho lákalo, možno dráždilo, a preto sa ku mne vracal. No v jeho očiach som nebola ženou, ktorá si zaslúži úctu a lásku. Asi preto, že som presne úctu a lásku k sebe samej jeho príchodom do môjho života zahodila..

Nechcel ma nachádzať v našej spoločnej domácnosti v zástere a s vareškou v ruke. Nechcel mi urobiť teplý čaj, keď som bola zasoplená až po uši. Netúžil sa ma pýtať, aký som mala deň, nezaujímalo ho, ako sa cítim a čo práve teraz v sebe riešim.
Chcel ma nachádzať v posteli, no ráno sa v nej chcel prebúdzať sám. Chcel mňa, ale nechcel záväzky, ktoré sú s každým vzťahom späté. 

A to ma ničilo…

No napriek tomu som verila na zázrak. Kamarátky, ktoré naň veriť nechceli, som považovala za osoby, ktoré mi nedoprajú. Nepoznali ho. Nebol im sympatický, chudák. Možno mi závideli…
Veď sa to predsa hovorí, nie? Že o lásku treba bojovať… Všetko, čo som počula, videla a cítila, som si interpretovala po svojom. Obhajovala som ho. Namiesto toho, aby som sa zastala seba, som zastávala jeho. Tak veľmi som túžila po zázraku, až som prehliadla, že zo seba robím idiota.

Takto spätne, ak to trochu preženiem, ma mohol ovaliť aj bejzbalkou po hlave a ja by som v nemocnici zdravotným sestrám horlivo vravela, ako ma strašne miluje, len ešte neprišiel na to, ako s tým citom naložiť.

pinterest.com

A teraz žarty bokom… 

Ak sa chceš vyhnúť tomu, že stratíš hlavu a niekoľko rokov života venuješ chabej ilúzii lásky, ktorá sa nikdy nenaplní, je potrebné, aby si si uvedomila jedno. Nie je láska ako láska. A nie je na hanbu, ak stretneš muža, ktorého síce priťahuješ, no nechce ťa milovať, chce ťa len použiť.

To, čo si budeš neskôr vyčítať, sú chvíle natiahnuté do mesiacov, kedy si mu to dovoľovala. Chcela si, aby ťa považoval za klenot jeho života, no robila si zo seba lacnú korisť, ktorá sa snívajúc o lepších zajtrajškoch podriaďovala všetkému, čo urobil i neurobil.

Drahá, neznič si život tým, že budeš trvať na zázrakoch…

Skôr si na chvíľu znič život tak, že si priznáš, že žiadne zázraky sa konať nebudú. To ťa zlomí, pripúšťam. Potom si začneš uvedomovať, že o takýto vzťah nemáš záujem. Začneš všetko vnímať inak. Začne ti dochádzať, aké šialené to celé bolo. Neskôr príde ďalšia fáza, počas ktorej ťa prestane priťahovať. A tak sa budeš lámať pekne deň za dňom, až raz zistíš, že namiesto bolesti ti je smiešne. Smiešne zo seba a aj z neho. A to bude moment, kedy zvíťazíš nad závislosťou, ktorá ťa k nemu pripútala.

Nepotrebuješ zázrak. Ani ty, ani on. Vy dvaja si teraz nemáte čo poskytnúť, len výčitky. Ty potrebuješ len jedno – dopriať si odstup a odvykačku, ktorá si žiada pevnú vôľu a sebaúctu. Lebo tá nesprávne zamilovaným ženám chýba najviac. 

Vieš, tie zázraky… To ti je taká prapodivná vec. Stávajú sa nečakane. Doslova nás oslepia, prekvapia nepripravených, zaplavia nás endorfínami. Chodia síce v pravý čas, ale v čas, kedy ich nik nevolá a nečaká. Sú to mršky, ktoré si sakra dávajú pozor na to, aby neprišli vtedy, keď si ich želáme. A možno len prídu v období, kedy nejdeme samy proti sebe… Keď majú význam a keď ich neprivolávame z číreho zúfalstva.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prehral si

Nechci mať vzťah, v ktorom sa udial zázrak. Chci milovať niekoho, s kým je to jasné hneď od začiatku. Prahni po tomto zázraku – po zázraku, ktorý bude dokonalý od prvej chvíle a nepremení ťa na ženu, ktorú nebudeš spoznávať. Pretože to je to, čo si všetky zaslúžime – vzťah, ktorý nás nezmení, ale podčiarkne to pekné, čo sme si v sebe dovtedy pestovali.

Coverphoto: Photo by Subhkaran Singh on Unsplash

Facebook komentáre