Hovorí sa, že šťastie je voľba… Hm, sama sa neviem rozhodnúť, či tieto slová považujem za absolútnu pravdu. Pretože niekedy občas a niekedy často sa nám dejú veci, ktoré neovplyvníme a ktoré nám prežívanie šťastia výrazne naštrbia. No na druhej strane – občas sme tým nešťastím pre seba aj my sami. Ako? Celkom jednoducho… Rozhodnutiami, za ktorými si síce stojíme, no sú to práve ony, ktoré nám v konečnom dôsledku to šťastie pokazia priamo pred očami.
Teraz nemám na mysli chybné kroky, ktorých sme sa v živote dopustili. Lebo z tých sa dá celkom slušne otriasť a poučiť. Skôr chcem dnes hovoriť o životných postojoch, ktoré sa v našich opakovaných krokoch odzrkadľujú. Pretože aké sú tie najhoršie chyby, ktorých sa dopúšťame?
Tie, čo robíme opakovane, bez toho, aby sme si silu tohto zradného začarovaného kruhu uvedomili…
Hovorím teda o vzťahoch, očakávaniach a postojoch. O vzťahu k sebe, k láske, k milovanému človeku, o postojoch k samote, k sebaláske, k sebareflexii a k životu ako takému. Pretože práve tu sa ukáže, akí neoblomní dokážeme byť. Ako rýchlo nás vie strach dohnať tam, kde nie sme šťastní. Ako málo stačí, aby sme sami seba presvedčili, že už nič viac a nič lepšie nechceme, že si niečo musíme len vydupať či zaslúžiť a že unáhlenými rozhodnutiami, do ktorých vkladáme príliš veľkú vieru, vieme sami seba zdevastovať aj na niekoľko dekád.
Drahá, je len na tebe, či si v láske zvolíš šťastie. Pretože láska sa začína aj končí v nás. Tam ju vieš „spustiť“ a tam ju vieš aj stopnúť. Problémom však je, ak si nanútime pocit, že sa nejakej lásky musíme držať, prípadne ju musíme čím skôr nájsť a výhradne len vďaka tomu nájdeme konečne šťastie.
Avšak keď sa to takto povie nahlas, sama musíš uznať, že to veľmi múdre nie je…
Je teda len na tebe, či si vyberieš vzťah, v ktorom sa budeš musieť neustále obhajovať alebo sa rozhodneš počkať si na niekoho, koho slová „milujem ťa“ nebudú len frázou. Na niekoho, s kým si budeš istá, že miluje tvoj smiech, pretože vždy keď sa rozosmeješ, budú mu žiariť oči bez ohľadu na to, akú mal predtým náladu. Na muža, ktorý bude čakať, kým sa spontánne roztancuješ po byte, pretože je to mnohokrát to najkrajšie, čo v daný deň zažil. Na niekoho, kto keď bude mať zlý deň, kúpi ti po ceste domov tvoju obľúbenú čokoládu, lebo si bude istý, že mu dnes urobí radosť iba to, ak sa budeš úprimne tešiť ty.
Na niekoho, kto ti nebude vyčítať, že si ráno po prebudení prvú polhodinu nevrlá, ale s úsmevom na perách počká, kým sa odhodláš zdolať nový deň. Na niekoho, s kým si vytvoríte svoj vlastný svet, vlastný slang a vlastné vtipy, ktorým budete rozumieť iba vy dvaja. Na niekoho, na koho sa budeš môcť spoľahnúť, že ťa za deň minimálne desaťkrát nejakou maličkosťou rozčúli, ale budeš si istá, že ak by s tým prestal, ani tá vaša láska by už nebola to čo predtým. Na niekoho, koho pravidelne vytočíš aj ty, hoci i úplnou hlúposťou, no predsa len nebude pochybovať či si ty si tou, ktorú po svojom boku chce už naveky.
Možno si teraz povieš, že to všetko tak krásne znie, ale existuje to len v rozprávkach…
Lenže, drahá, toto nie sú veľké veci. Sú to vlastne maličkosti. Áno, sú cenné, no predsa len nejde o nič veľké, o nič, čo by si si nezaslúžila. Všetko, čo som spomenula, patrí k životu, patrí k láske. A ak si to doposiaľ nezažila, ak si to s niekým zažila len na chvíľu a potom sa to rozpadlo, môžeš si byť istá, že tento človek do tvojho života prišiel či zatiaľ neprišiel z jednoduchého dôvodu… Aby ti ukázal, že samota je omnoho lepšia ako spoločnosť niekoho, s kým to škrípe a bolí. Aby ti dal dôkaz, že sa nemusíš za každú cenu držať osoby, ktorá k tebe nepatrí. Aby si sa nebála zostať chvíľu sama a aby si bola pokojná a nemala obavy, že to tak zostane naveky. Aby si pochopila, že šťastie si možno zvoliť a že nešťastie možno pretnúť. A v neposlednom rade…
Aby si nesnívala o nikom dokonalom, aby si si nikoho neidealizovala a nehľadala v ňom niečo, čo v ňom nie je. Pretože ako som už zmienila vyššie, láska je o maličkostiach. A čím väčšia tá láska je, tým menšie, prirodzenejšie, no cennejšie maličkosti v nej raz budeš objavovať.
Preto ťa prosím, tentokrát si už zvoľ šťastie. Nie sľuby ani vzťah, v ktorom o prejavy lásky musíš prosiť. Zvoľ si šťastie a neboj sa naň počkať. Pretože vieš… Ak sa rozhodneš čakať na skutočnú lásku dlhšie, v skutočnosti len osamote a v pokoji preskočíš pár nevydarených vzťahov.
Coverphoto: Photo by Vladimir Fedotov on Unsplash