Drahá, pochop to už konečne. Ak ti chlap povie, že si ťa nezaslúži, je to varovanie. Nie je to výzva pre teba obetovať celý svoj život v snahe zmeniť ho na lepšieho.
Veď on sa pozná, vie, kým je. Zlatko, ver mi, je to varovanie pred niečím tak hrozným, že tvoje srdce si to teraz nedokáže ani predstaviť.
Viem, že mnohokrát táto fráza z mužských úst na ženy pôsobí ako magnet a prebudí v nich všetky super schopnosti, aby sa stali záchrankyňami. Je to v našej prirodzenosti. Prosím, uvedom si ale, že máš zachrániť seba – pred ním. Nie jeho pred ním samým. Pochop, že keby to potreboval, zmenil by sa sám, ale jemu je takto dobre. A doplatíš na to nakoniec ty…
Poviem vám obom príbeh a chcem, aby ste sa obaja našli a poučili z toho, čo príde…
Mala utekať. Hneď, ako to počula prvýkrát, mala vziať nohy na plecia a bežať hoc aj na koniec sveta. Lenže ako to býva, rozhodla sa byť tou hrdinkou… Tou hlúpučkou naivkou, ktorá si zavrela oči a zapchala uši pred všetkým, čo jej hovorilo, že toto ju zničí.
Držala sa zubami-nechtami niečoho, čo videla, že by mohlo byť. KEBY sa on snažil tak ako ona. Pre seba, pre ňu, pre nich. Lenže on to nikdy nevidel, lebo jemu bolo dobre takto. A keď ona už konečne nevládala a mala dosť mysliac si, že tu sa to končí, vtedy prišiel on. Na chvíľku ju podržal, pofúkal a prelepil rany, a keď nabrala silu, zas na všetko nechal len ju.
Myslíš si, že pochopila sama, že ju to ničí?
Nie, bola tak presvedčená o tom, že jej láska ich zachráni, až ich zničila. Áno, čítaš dobre, zničila. Pretože sa ocitla vo vzťahu, v ktorom ona milovala viac, niekoľko tisícnásobne viac. A ako to už býva v takomto momente, je to na škodu.
Celý čas sa ubezpečovala, že to zvládne, až sa ocitla v bode, kedy si myslela, že jej láska bude stačiť pre nich oboch.
A tak sa zo šťastného vysmiateho slniečka postupne vytrácalo všetko svetlo a teplo, pretože ho dávala niekde, kde ho iba brali, ale neopätovali. Postupne sa z nej stal mráčik a ona už nevedela, odkiaľ čerpať to vnútorné šťastie, ktoré z nej predtým šlo. Pretože vo vnútri krvácala. Ale ani to ju neodradilo a stále stála skalopevne presvedčená, že to zvládne, dokonca aj za nich dvoch.
Až sa stratila…
Modlitby, v ktorých predtým žiadala o silu a opätovanú lásku, sa zrazu zmenili na prosby, aby bola šťastná a všetko bolo dobré. A tak jedného dňa, keď už všetko zlé vyzeralo byť zažehnané, jej povedal, že od nej odchádza.
Najprv tomu neverila, veď nebolo možné, aby ONI dvaja spolu neskončili. ONI, čo mali byť spolu od samého začiatku. ONI, čo boli spolu tak dokonalí. Alebo neboli? Keď jej to došlo, že to nie je len nejaká momentálny vrtoch, ale fakt, zrútila sa. Bolo to pre ňu nepredstaviteľné, nemožné, veď celý čas sa snažila najviac, ako vedela. Koniec bol niečo, o čom od začiatku vedela, že ju zničí. A teraz to bolo tu.
„Prečo si mi dala pocit, že mám väčšiu moc vo vzťahu?“
Bola otázka, ktorá jej rezonovala v hlave. Vieš, drahý chlap, bude to asi tým, že ťa milovala viac ako seba. Bude to tým, že sa bála, že keby otvorila tie svoje ústa, že by si ju znova umlčal. Spomeň si, nebola od začiatku taká. V jednom momente zmĺkla, pretože si ju nepočúval a len umlčal. A tak prijala svoj osud.
Vieš, drahý chlap, to, ako sa modlila neskutočne dlhú dobu o vaše spoločné šťastie, bolo preto, že v teba verila a verila, že spolu všetko zvládnete. Strašne dlho nedokázala pochopiť ten koniec. Odkiaľ prišiel? Veď si bola istá tým, že ty, drahý chlap, to neukončíš. A potom jedno ráno vstala, bolo to už pár mesiacov, čo ťa nevidela a pri pohľade z okna to pochopila.
Zrazu pochopila, čo ju zachránilo, aj prečo to prišlo nečakane…
Dnes ti to tajomstvo poviem. Vieš, tá obrovská bezpodmienečná láska, ktorú ti dávala? Tá, ktorú znásobovala s rovnakou úmerou, akou si jej ju ty prestával dávať? Tak tá ju zachránila. Len ona, chudinka, vtedy ešte nevedela, že nezachráni vás, ale len ju. Pred tebou…
A vieš, prečo to bolo nečakané? Veď povedzme si úprimne – ty sám dodnes netušíš, prečo si sa jej vzdal. Pomohla jej modlitba. Pretože pri tebe ju šťastie ďalej nečakalo, len trápenie.
Ten moment, keď toto pochopila, bol v niečom zlomový…
Ale stále nie natoľko, aby sa ťa vzdala. Napriek tomu, že si jej ublížil a odišiel. Dokonca už bol s tou len kamarátkou, ona ťa nosila v srdci.
A to, že ty si ju stále držal a nenechal odísť, tomu nepomáhalo. Žil si nový život inde s inou, ale súbežne si žil život s ňou. Vieš, čo tým myslím… A ona si na to zvykla a prijala to. Dokonca možno bola aj šťastná, že ťa takto stále má. Pretože okrem statusu pred okolím „spolu“ sa nezmenilo vôbec nič, všakže.
Vieš, ona verila tomu, že toto je len fáza…
A bola ochotná – a čo viac – schopná prečkať to a vziať ťa späť, keď precitneš. A tak sa s tebou stretla, aj keď jej všetci hovorili, že to je zlý nápad.
A vieš čo? Do dnešného dňa neviem, či to bolo dobré alebo zlé. Bolo to príjemné opäť ťa cítiť a vnímať nám všetko tak blízke. Ale zároveň to bolo pre mňa, akoby mi niekto otvoril oči. Pretože som konečne pochopila, že nezáleží na tom, koľko lásky ti dám a ako snažiť sa budem. Ty mi ju teraz nie si schopný dať. Pretože si momentálne sám stratený v svojom svete, a kým sa nenájdeš budeš ubližovať sebe, mne a dokonca aj jej.
Drahý chlap, prosím, pochop, že s akýmkoľvek dobrým úmyslom si vytvoril tú ilúziu o sebe a o vašom vzťahu, ublížiš jej tým viac, ako keď ju postavíš pred pravdu. Ver mi, že ona ako žena nakoniec zistí, kto si. Možno jej to bude trvať dlhšie, ale raz otvorí oči tak ako ja.
Vieš, drahý…
To, čo sa v ten deň stalo, mi oči otvorilo, pretože keby ti záležalo na nej tak, ako sa hráš, nestalo by sa to. A keby ti záležalo na mne tak, ako si to vždy tvrdil, vôbec by nenastala táto situácia.
A tak, ty moja drahá silná milujúca, žena, prosím, buď dostatočne silná, aby si spoznala pravdu, dostatočne odvážna, aby si odišla, keď pochopíš, že sa s tebou hrajú. A hlavne, otvor oči, aby si konečne uvidela, že nie si jediná, ale len jedna z mnohých.
Autor: Bianka B.
Coverphoto: Photo by Jonathan Borba on Unsplash