Stojím tu pred tebou a pýtam sa. Mám toľko otázok a tak málo odpovedí. Alebo málo času zistiť všetky odpovede? Nevadí. Môžeme, prosím, začať? Rozprávajme sa. Povedz mi, kto si, a ja ti poviem, kto som ja. Nechcem, aby prišiel koniec… Nechcem. Nezmením to? A čo ak príde druhá šanca? Druhý pokus. Chopíme sa ho? Uvidíme ho? Povedz. Tento deň je stvorený na rozprávanie. Tak mi povedz. Tak mi ukáž.
Nie som jednoduchá, avšak kto je? Prirodzenosť pramení v jednoduchosti? Alebo v zložitosti? Počkaj, počkaj. Toto nie je naša debata. Povedz mi viac o druhom pokuse, o druhej šanci. Viem, že je ich málo na tomto svete. Viem, že ľudia ich nedostávajú tak často a i keď ich majú, tak si ich neuvedomujú, nevidia alebo nechcú prijať. Alebo potom tých šancí je kopec, len sme zaslepení.
Som slepá? Som neuvedomelá?
Snažila som sa. Chcem ťa pochopiť. Tešíme sa z momentov, kedy dostaneme druhú šancu, avšak nie sme schopní ju naplno využiť. Ako prvá prichádza radosť z tejto šance a potom to ide späť. Presne tam, kde to bolo aj predtým. Vytvárame si určité predstavy o tom, aké by to malo byť, keď prichádza druhá šanca, a to len naša hlava pracuje a vytvára si obrazy, ktoré nemusia byť ani zďaleka naplnené.
A potom prichádza to naše ďalšie sklamanie. Takže to sklamanie si vytvárame sami? Som tak unavená, tak vyčerpaná. Nebaví ma to riešiť. Nebaví ma zaťažovať moju hlavu, moje srdce týmto. Chcem len žiť. Chcem tancovať. Chcem sa tešiť zo života. Chcem milovať. Chcem sa usmievať. Chcem byť s tebou!
pinterest.com
Nie je to jednoduché? A čo je v dnešnej dobe jednoduché? Všetko? Možno máš pravdu, možno je to všetko, lebo ľudia s takou ľahkovážnosťou na to aj pozerajú. Preto, že sú to falošné veci, jednoducho jednoduché. Tie práve, tie krásne sa nielenže ťažko hľadajú, no o to ťažšie sa držia.
Tie práve, krásne, nepotrebujú druhú šancu, lebo oni sa chopia tej prvej a urobia ju na dvesto percent. Nechcem byť stopercentná, avšak chcem dať do tohto dvesto percent. Lebo práve toto je to pravé, krásne. Nepremárnim našu prvú šancu, lebo sme len ľudia, ktorí si vytvárajú ich nápady, ich ideály v hlave. A ja netuším, či dostanem ďalšiu. Či si ju zaslúžim.
Ak vôbec existuje niečo ako druhá šanca…
Existuje? Alebo to je len naša nádej v lepší priebeh, v lepší koniec?
Druhá šanca je len naša nádej. Je to len náš boj. Je to nevzdať sa niečoho, niekoho. Dôverovať tomu, bojovať o to a dokázať, že to za to stojí.
Aj keď ich je mnoho. Nakoniec to nie je také zlé. Je to len dôkaz určitej sily. Dôvery. A ja chcem veriť. Veriť v to silné, to lepšie. Poslať to pozitívne von a prijať to späť. Chcem byť silná. Avšak dávať šance si zaslúžim aj ja. A momentálne dávam sebe šancu. Ísť tam, kam potrebujem. Ísť tam, kam mi srdce hovorí, veriť tomu, čomu chcem. Chcem sa smiať a rozosmievať. Chcem byť slnkom.
A čím chceš byť ty? Nepotrebuješ byť ničím? To máš pravdu, nepotrebuješ, lebo ty si už teraz celým svetom.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Brittani Burns on Unsplash
