Všimli ste si, že my ženy máme jednu vskutku zvláštnu vlastnosť? Zvláštnu v tom, že zatiaľ čo raz nám dokáže byť nesmierne nápomocná, nájdu sa i také prípady, kedy nám podkopne nielen nohy, ale i dôstojnosť a sebavedomie. Tou vlastnosťou je schopnosť vydržať. Vydržať doslova všetko, až kým sa v živote neposunieme tam, kde by sme chceli. Lenže ten posun sa nie vždy deje… A to sú tie prípady, o ktorých som hovorila ako o zradných – snažíme sa vydržať všetko nevšímajúc si, že pre jeden cieľ zároveň všetko, čo sme doteraz mali, strácame.

Hovorím predovšetkým o vzťahoch… Ach, aký krásny by náš život bol, ak by nám láska nezacláňala výhľad. Pretože ak sme zamilované a ak samy seba presvedčíme, že táto láska nám za ten boj stojí, nevzdáme sa. Vydržíme… Všetko… Pripočítajúc k tomu i fakt, že sa zamilujeme do osoby, ktorá presne vie, ako na nás, a nemá problém s nami manipulovať, máme zarobené na pekný prúser.

unsplash.com

Odhodlané nevzdať sa samy sebe ubližujeme…

Počúvame, že sme hysterky. Že plačeme priveľa a doma len robíme zlú atmosféru, ak v sebe náhodou ešte nájdeme kúsok sily, aby sme svoju vysnenú lásku s niečím konfrontovali. Možno si necháme skákať po hlave, možno sa už ani neopovážime ozvať, možno tolerujeme i hrubé zaobchádzanie a samy pred sebou ho obhajujeme tým, že to dotyčný robí z lásky, veď nám to predsa po každom takomto čine vyhadzuje na oči.

Možné je všetko… Ženská myseľ, ktorá je ovplyvnená hlasom nesprávne zaľúbeného srdca, dokáže podliezť i také hranice sebaúcty, ktoré sa dotýkajú absolútneho dna.

Neviem, ako by som nazvala tento stav, hoci som v ňom sama niekoľko rokov žila. Je to stav natoľko čudný a, bohužiaľ, aj častý, až ma zaráža, že nemá jedno striktné pomenovanie. Čo to vlastne je? Zatemnenie mysle? Slepota z lásky? Potreba padnúť na totálne dno vlastnej dôstojnosti, aby sme práve tam našli posledné zvyšky síl? Nech to už nazveme akokoľvek, dôležité je, aby sme nezostali len pri definícii.

unsplash.com

Čo tak pozrieť sa na celú vec trochu iným pohľadom?

Vieš, čo mne v takomto vzťahu pomohlo najviac? Spočítať si, čo všetko vďaka tejto láske mám a strácam. A zatiaľ čo v mínusovej kolónke sa objavil nekonečný zoznam, v tej plusovej som mala iba jednu položku. Lásku. Jednostrannú. Lásku, ktorú pravidelne oživujem tým, že zrádzam samu seba, že tolerujem výčitky, že toho muža nechávam, aby všetku vinu za jeho chyby hádzal na moje plecia. Po čase som skutočne začínala veriť, že za jeho frekventované nevery môžem ja. Že to ja som na vine, ak sa pre to hádame, a jedinou mojou prioritou bolo zmeniť sa tak, aby tieto obdobia ustali. Nie, nevidela som naozaj jedinú schodnú možnosť – zmeniť svoj pohľad na celú vec a so vztýčeným prostredníkom odísť.

Namiesto toho, aby som zmenila seba a vlastnú optiku na tohto muža, chcela som zmeniť jeho. A to bola chyba… 

A až raz, keď som si uvedomila, že fakt to jediné, čo v tomto vzťahu mám, je moja láska, rozhodla som sa konať. Vzala som tú lásku preč, pretože v oboch krokoch, ktoré som mohla v tej chvíli urobiť, mi bola tak na dve veci. Zostávajúc s ním mi nijako nepomohla, odchádzajúc ma síce pekelne ťažila, ale predsa len som napokon ušla do bezpečia, mimo zóny jeho výčitiek a ega, ktoré každou vyhratou láskou ešte viac rástlo.

Stojí mi to za to? Skutočne musím láskou k nemu strácať sebadôveru? Kam sa dopracujem, keď to bude pokračovať ďalej? Budem si veriť čoraz menej? Budem si i ja hovoriť, že bez neho nič nedokážem a že takúto ženu, ako som sa, aj tak nikto nechce? Uverím týmto slovám, ktoré po každej hádke počúvam natoľko, až sa raz stanú realitou? A chcem vlastne takúto realitu?

unsplash.com

Nie… Žiadna z nás by to nemala chcieť, hoc by jej lásku nasľuboval aj ten najcharizmatickejší muž na tejto planéte…

Toto je ten moment, kedy by sme si všetky mali uvedomiť, že naša láska, nech je akokoľvek silná, nemôže vzbudiť lásku v niekom inom. Toto je ten moment, kedy by sa nám mali otvoriť oči a kedy by sme si mali povedať, že už skutočne stačilo. Toto je presne ten moment, kedy by sme sa mali obzrieť dozadu a spočítať škody, ktoré na nás takýto vzťah napáchal. A že nám toxické vzťahy poskytnú takýchto momentov tisíc, by sme skôr mali brať ako príležitosť utiecť čím skôr.

Dúfam preto, že každá z nás včas pochopí, že len naša láska v niektorých vzťahoch nestačí. Že nebudeme veriť slovám o tom, že ak sa nepáči správanie jedného muža, už žiadneho iného nikdy nenájdeme. Dúfam, že sa nikdy nestratíme v cudzom srdci natoľko, že začneme ubližovať tomu svojmu. Pretože ak sme vystavené okamihom, ktoré nám ubližujú, len naša láska je málo…

Dúfam, že raz zistíme, že najlepšie, čo môžeme urobiť, je vziať si tú lásku, odísť s ňou preč, aby nám bola konečne nápomocná… Aby sme vďaka nej prišli na to, že stále milovať vieme. Aby sme si jedného dňa povedali, že nie je zlý nápad konečne začať milovať seba.

Coverphoto: Photo by shahin khalaji on Unsplash

O toxickom vzťahu je aj Miina kniha Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre