Dúfam, že nezabudneš. Tak ako neviem zabudnúť ja. Dúfam, že aj keď nie sme spolu, tak si na mňa občas spomenieš. V dobrom, v zlom a len tak.

Dúfam, že keď sedíš na pive s niekým, tak ti napadne, ako som nenávidela pivo, ktoré chutilo ako jarová voda. Dúfam, že sa aspoň pousmeješ. A budeš rád. Ja som rada a spomínam veľa. Niekedy je to tak, že ľudia ostávajú v našich srdciach, aj keď sa v našich životoch objavia iba na chvíľu.Nechápem ten paradox a nikdy ho pochopiť ani nechcem.

Dúfam, že aj keď som bola pre teba iba malá kvapka v mori, že to v tebe niečo zanechalo. Dúfam, že si ma nevytesnil zo svojich myšlienok úplne. Dúfam, že keď ti raz napíšem, odpíšeš. Že keď ti raz zavolám, zdvihneš. Dúfam, že si si vo svojom nabitom živote vytvoril pre mňa aspoň kúsok priestoru.

My ženy sme také. Ja iná byť neviem. Chvíľami patetická, detinská, sentimentálna a prehnane naivná, že všetko bude dobré. A keď to dobré nie je, tak mám pocit, že to tak má byť, ale v hĺbke duše dúfam, že sa to zmení, že to tak neostane. Presne takisto dúfam, že sa naše cesty ešte niekedy spoja. A keď nie, tak dúfam, že si na mňa spomenieš, rovnako ako si ja na teba spomínam pri úplne bežných veciach.

Dúfam, že sa máš dobre, že cestuješ, žiješ, dýchaš a stále chceš. Niečo viac. Od života aj od ľudí. Dúfam, že ľuďom nedávaš šancu iba tak a dobre si rozmyslíš, komu venuješ svoju dôveru. Dúfam, že si ešte stále taký super, ako si bol ku mne. Dúfam, že keď sa raz stretneme, budeme pokračovať tam, kde sme kedysi prestali.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Kedy povieš dosť?

Nebolo to vždy ľahké, chcela som ťa veľmi. Chcela som tvoju pozornosť. Tú najviac. V hĺbke duše som túžila aj po tvojom uznaní, láske a dotykoch. Ale niekto múdry raz povedal, že ľudí nie je správne nútiť. Že vynútené emócie nie sú tie pravé. A ja na teba nechcem tlačiť. Viem, že to nemáš rád. Viem, že to nie je správne.

Tak len dúfam, že sa to v tebe nestratilo. Tie pocity, keď sme sa spolu smiali, keď sme spolu ticho sedeli a pozerali sa na seba. Dúfam, že o mne rozprávaš ľuďom, ktorí napĺňajú tvoje dni. Dúfam, že o mne rozprávaš v dobrom. Dúfam, že sa niekedy pousmeješ, keď si spomenieš, ako sme sa doberali.

Tak lietaj, bež, snívaj, ži a bav sa. Neviem ti dať nič iné ako slobodu. Tak veľmi si po nej túžil. Máš ju mať. Snáď si pri tom všetkom, čo ti život prinesie a snáď to bude iba dobré, spomenieš. Na mňa. Lebo ja neviem prežiť žiadny deň bez toho, aby som si nespomenula na teba…

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre