Si moja posledná myšlienka. Si človek, ktorý si so mnou líha do postele. Si človek, vďaka ktorému sa mi lepšie zaspáva. Si človek, na ktorého myslím, keď neviem zaspať. Si človek, do ktorého som pravdepodobne zaľúbená, avšak snažím sa byť natoľko silná, aby som si to nepriznala. To, že sa do niekoho zaľúbime, nie je hanba či zbabelosť, dokonca sa tentokrát ani nesnažím ochrániť seba. Tak prečo si to nepriznám?
Lebo v tom nevidím dôvod… Nebudem cítiť oslobodenie, nebudem cítiť úľavu, nebudem cítiť nič. Mojím priznaním sa nič nezmení. Stále budem premýšľať o tých správnych slovách, ktoré sú o tebe. Ty sa budeš stále tam niekde vonku zabávať a nemyslieť na mňa. Takže mi tento stav vyhovuje. Keď viem, že asi k tebe cítim niečo viac, ale nepriznám si to nahlas. Veď je rozdiel napísať to a povedať.
pinterest.com
Lebo napísané slová sa dajú ľahšie vymazať ako tie povedané…
Poznám tvoj postoj k tomuto vzťahu, avšak nepoznám tvoj postoj ku mne. Vždy mi dávaš len polovičné odpovede. Ochranné. Chrániš sa pred sebou či predo mnou? Nebodaj pred nami? Či len sa snažím nájsť nejakú útechu v tvojich slovách, snažím sa nájsť v tebe rovnaké pocity, ako mám ja?
Snažím sa pohladiť svoju dušu tvojimi slovami. Snažím sa nahovoriť si niečo, aby sa mi ľahšie padalo do tvojich slov. Lebo naozaj to vieš dobre. Muži vedia, ako na ženy, avšak aj ženy vedia, ako na mužov. Len robíš pre mňa krásne gestá, hovoríš mnou naozaj pekne, správaš sa tak, ako by som si želala, aby sa správal môj budúci partner.
Asi si želám, aby si ním bol ty…
Aby sme spolu pozerali filmy a diskutovali pri nich, aby sme sa prešli vonku pri hviezdach a rozprávali sa o vesmíre, aby sme nič neriešili, len si zapli dáku hru a hrali sa. Aby sme zaspali v objatí…
Aké krásne slová, až sa zo mňa stáva romantička… Sny sú jedna vec, realita je úplne iná. A tá naša je taká, že si občas napíšeme, a tam sa to začína i končí. Moje myšlienky ma dobiehajú, či skôr… Ty v nich.
pinterest.com
A ty? Nemôžem za teba rozprávať, len môžem hovoriť o tvojich činoch, o tvojich slovách, ktoré občas tak krásne znejú, a občas sú to len slová, ak ich nepokazíš nejakým svojím príbehom, kde sa vždy musí vyskytovať nejaká žena. Nie, nežiarlim, len nevidím dôvod to spomínať a robiť sa niekým viac za to, že sú ženy okolo teba. Tak super, teším sa, že máš na výber, tak si jednu vyber.
Ale viem, že ty vzťah nechceš…
Tak prečo mi niekedy hovoríš o veciach, čo je vzťah? Asi to nie je dôležité, lebo aj keby ten vzťah chceš, ja nebudem tou, ktorá ho s tebou bude tvoriť. Preto moje slová ostávajú nevypovedané, ale musia byť napísané.
Chcem odľahčiť svoju dušu. Chcem vedieť, aký je pocit aspoň napísať, že sa pomalinky v tebe strácam. Chcem vedieť, aký je to pocit napísať, že som sa do teba zaľúbila. Aj keď je to láska neopätovaná, stále je krásna.
Naozaj…
Napĺňa ma a sú momenty, kedy ma robí šťastnou. Keď mi napíšeš, keď si na mňa spomenieš. A nateraz mi to stačí. Neviem, čo bude o mesiac a pravdepodobne budem chcieť viac.
Teraz som šťastná z tejto nevypovedanej lásky, ktorá ma nebolí, ktorá mi nedáva nič, ktorá príde len občas, usmeje sa na mňa a mne je lepšie.
Viac momentálne ani nemôžem mať, preto som šťastná z tohto pocitu. A som šťastná, že som mohla takto napísať, čo k tebe cítim. Oslobodilo ma to a to som to ani nečakala. Cítim sa tak, ako keby som ti to práve povedala, a ty (ako vždy) by si mi len povedal, že vzťah nehľadáš, že ma máš rád, avšak najprv sa musíš naučiť postarať sa sám o seba a iné podobné milé odmietnutia.
pinterest.com
Také, aby som sa cítila žiadaná…
A ukazoval by si len na chyby v tebe, ale tak to nefunguje. Poznám tvoje odpovede, ale nepoznám tie moje. Ešte stále budeš moja posledná myšlienka. Ešte stále budem písať o tom, ako padám do tvojich slov. A ešte stále budem niekde v kútiku duše veriť, že možno raz ti to všetko budem môcť ukázať a ty si budeš myslieť, aký som blázon, ale budeš môcť povedať, že „môj“.
A ak sa to nestane, tak asi sa to stať ani nemalo a si len moja momentálna šťastná myšlienka, predsa aj to v živote potrebujeme. Keď je svet zafarbený len na tmavo, musíme v ňom nájsť jeden žiarivý moment, a ním si momentálne ty. Každý potrebujeme človeka, vďaka ktorému sme lepšími, vďaka ktorému sa zdokonaľujeme, a vďaka ktorému je deň krajší, už len preto, že je.
A ním si ty. Takže ďakujem, aj keď si pravdepodobne tieto riadky nikdy neprečítaš. Prečíta si ich však niekto iný, kto ich bude potrebovať a budú presne pasovať do toho jeho príbehu s prípadne trošku odlišným koncom, ale aj keď bude odlišný, bude šťastný, presne ako ten môj.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Felipe Bustillo on Unsplash
