Ľudia sú lovci. Lovili sme pred tým a lovíme aj teraz. Jediné, čo sa mení, sú veci, ktoré sa snažíme uloviť. Dnes sa ženieme za peniazmi, kariérou, slávou, za lepším autom, lepším bytom a v poslednej dobe aj za láskou. Nechápte ma zle. Netvrdím, že chcieť lásku, je niečo zlé. Lenže láska nie je biely králik na pretekárskej dráhe. Ona príde. Príde k nám sama. Môžme sa ju snažiť nájsť, uloviť, alebo získať, ale ak nebude ten správny čas, zistíme, že máme v rukách len niečo, čo chceme, aby sa na ňu podobalo.
Po rozchode mi každý hovoril, že príde niekto lepší. Že stretnem skutočnú lásku a všetko bude tak ako má byť. Každý mi niekoho dohadzoval. Vybavoval rande alebo posielal odkazy na profily nezadaných kamarátov. Bola som tým hľadaním „niekoho lepšieho“ taká zahltená, až som sama uverila tomu, že niekoho urgentne potrebujem. Lenže moje rande nestáli za nič. Vôbec nič neklaplo. Pri najlepšom som si našla nového kamaráta, ale iskry, motýliky a love story sa nekonali ani náhodou.
Z každej strany sa na mňa valili otázky či už niekoho mám. Nedajbože, ak som stretla známych po dlhšej dobe.
-A čo ty? Už zadaná?-
-Si už vydatá?-
-A čo deti? Do kedy chceš čakať?-
-Ty zasa prídeš sama? Doveď si konečne niekoho..-
-Milá moja roky utekajú…-
– Ty si fakt stále sama?!!..-
-Mám jedného známeho, ale on je športovec, takže by si musela…-
Nie! Dosť! Nič by som nemusela. Jediné, čo naozaj musím urobiť, je usporiadať môj vlastný život. Darovať čas sama sebe. Nie vždy len iným.
Niekedy sa na mňa po mojich odpovediach ľudia pozerali, akoby som mala lepru. Alebo s toľkou ľútosťou, akoby som bola opustené šteniatko, vyhodené na výpadovke na diaľnici. Niekedy som sa cítila, akoby som na chrbte nosila nálepku NEZADANÁ. Čo na chrbte. Rovno na čele.
Musím sa priznať, že ma to chvíľami miatlo. Začala som si myslieť, že som divná. Že mám privysoké nároky. Alebo na druhej strane, že veľa rozprávam, alebo mám veľký nos, alebo som tá najmenej atraktívna ženská pod slnkom. Začala som si namýšľať, že by som mala brať, čo sa ponúka, lebo naozaj ostanem sama so štyrmi mačkami. Dokonca mi napadlo, že som prekliata a preto nemám šťastie.
Púšťala som sa do vzťahov len preto, aby som vyvrátila svojmu okoliu, že so mnou niečo nie je v poriadku.
Dokonca som začala klamať samú seba.
Veď nie je až taký zlý, možno mi s ním bude dobre, možno láska príde časom, možno, možno, možno… Som už dlho sama, naozaj starnem, veď moje kamošky už majú deti…
Môžte si tipnúť, ako tieto „vzťahy“ dopadli…
Časom som si uvedomila niečo podstatné. Zo začiatku bol problém v mojom vnútri. Ako človek môže ísť do nového vzťahu, keď sa nevysporiadal s tým predošlým. Ako som mala otvoriť srdce novému mužovi, keď som v ňom nosila toho pred tým. Ako som mohla chcieť vysloviť milujem ťa niekomu novému, keď som to stále mohla povedať len svojej minulosti. Viem, že človek musí kráčať ďalej, ale ani rana na tele sa nezahojí zo dňa na deň. Niektoré veci proste potrebujú čas, či si to chceme, alebo nechceme pripustiť.
Môžem odprisahať, že prišiel deň, keď som si v kútiku duše prestala predstavovať svoj minulý život pozliepaný v jeden celok. A až teraz viem, že by som bola férová k niekomu novému. Až teraz viem, že som schopná nového muža prijať, vnímať a otvoriť sa mu.
Pretože každý človek vycíti, že ste niekde inde a nie pri ňom.
Ďalšia vec je, že viem, čo chcem. Chcem si s tým druhým rozumieť. Tak naozaj rozumieť, aj bez slov. Chcem aby naše životné priority kráčali ruka v ruke a nie každá iným smerom. Chcem aby sme sa navzájom ťahali dopredu a nie ku dnu. Chcem sa s ním smiať. Chcem aby vedel pochopiť moje sny a aby im dokázal porozumieť. Chcem zbožňovať jeho humor, jeho prejav, chcem aby ma vedel usadiť, keď budem príliš drzá alebo výbušná, lebo taká naozaj byť viem. Chcem aby sa nebál ukázať mi smer, keď sa kvôli svojej hrdosti vyberiem do slepej uličky.
Chcem mať opäť ten pocit, že bez neho nemôžem existovať. Nechcem vzťah, ktorý bude len o uspokojovaní potrieb. Nechcem byť s niekým len preto, aby som nebola sama. Nechcem byť s niekým len aby som uspokojila túžbu niečo s niekým zdieľať. Nechcem aby vedľa mňa za každú cenu niekto stál, bez rozmyslu, kto to bude.
Prestala som lásku naháňať a hľadať ju tam, kde nie je. Umelo ju vytvárať a hrať sa na ňu. Viem, že keď budem vyrovnaná s minulosťou a budem sama sebou, on si to všimne. Nájde si ma. Nájde si ku mne cestu a ja si nájdem cestu k nemu.
Takže, zatiaľ miesto pre jedného poprosím….
coverfoto: ljubavniromani.net, foto: weheartit.com
