Muž a žena ako priatelia. A je to vôbec možné? Nepochybujem o tom, že je. Nám to však nevyšlo.
Mali sme len jednu šancu. Máme len jedno srdce na lámanie. Len jeden život na žitie. A len jedného človeka na skutočnú lásku. Počúvaj. Stále ťa milujem a hrozne mi chýbaš. Teraz sa to už nebojím priznať, pretože už je všetko stratené. Ale takto je to lepšie. Som človek, ktorý sa tisíc krát vracia. Ale nie tisíci prvý krát, keď si to ty budeš želať.
Pamätáš na deň, keď sme si po tisíci krát dali poslednú šancu? Od toho dňa som sa bála, že to nezvládneme. Mala som pravdu. Jednoducho som to cítila. Boli sme odsúdení na koniec. Koľko krát ma napadlo, či nebolo lepšie sa vôbec nestretnúť.
pinterest.com
Koľko krát musím ešte odísť, aby si uvidel moju cenu? Nie je to nespravodlivé? Vieš, že by som pre teba urobila aj nemožné, napriek tomu sa stále pýtam, či ťa milujem málo.
Ako si mohol chcieť, aby sme boli ako na začiatku? Ako? Keď sme už prešli dlhú cestu. Ver mi, zlato, ja už nikdy nebudem rovnaká. Už nemôžem byť ,,iba kamarátka“.
Chcel si mať zo mňa znovu kamarátku, ale nešlo to. Kamarátka by sa totiž pýtala na tvoje dievča. Ja som to skúšala. Ale nemohla som dlhšie ako týždeň predstierať, že to nebolí. Týrala som svoje srdce aj za teba. Ja nevravím, že som pre teba tá pravá. Ale dočerta, aspoň som ťa milovala.
Nebudem sa s ňou porovnávať, lebo nemôžeš porovnať oheň a vodu. Nemôžeš porovnať bielu a čiernu. Navyše, k tomu sa neznížim. Zrejme si vedel, ktorá je pre teba lepšia. A som rada, že to nie som ja.
Miláčik, toto bola láska. A poviem si to aj o desať rokov, vždy, keď si na teba spomeniem. Vďaka bohu, všetko sa raz skončí. Táto láska bola akoby sme prežívali potopenie Titanicu každý deň. Nech sme si čokoľvek vyčítali, ty si sa zrazu usmial a ja som vedela, že budeme v pohode. Vždy som ti mohla veriť a nikdy si mi neklamal. Boli sme tu jeden pre druhého bez ohľadu na čas a situáciu.
pinterest.com
A že ťa milujem? Ešte pre dnešok si to môžem priznať. Zajtra už nie. Čo som cítila, keď som bola s tebou? Nuž, šťastie je slabé slovo.
Povedal si, že si len obyčajný človek ako všetci ostatní. Áno. Pre nich možno. Pre mňa si nikdy nebol obyčajný. A to som ťa videla aj vtedy, keď sa oni tvárili, že neexistuješ.
Potom si mal len jediné želanie. Aby som ťa viac nemilovala. A ja som ťa prvý krát v živote musela sklamať.
Spomínaš si ako som sa ťa pýtala, či nie si sen? Či si skutočný a nevymyslela som si ťa len?
Milovala som ťa. Aj keď sme si rozospatí písali o tretej ráno. Aj keď som ti po týždni nerozprávania sa volala, pretože som bez teba nemohla žiť. Aj keď si prišiel za mnou cestou z baru a nevoňal si práve luxusne. Aj vtedy, keď som zo zúfalstva pred svojimi priateľmi povedala, že ťa nepoznám. Aj vtedy, keď som pred tvojimi očami pobozkala iného, pretože vieš, boli sme len priatelia.
Nikdy si ju predo mnou nenazval svojou láskou. Nikdy si mi nedokázal do očí povedať, že ju miluješ. Pamätám si, ako nepekne si rozprával o mojom priateľovi. Ach, tá naša ,,kamarátska žiarlivosť!“ Vravel si, že ma nemá rada. Tak to sme boli na tom podobne. Tiež si sa netváril nadšene, keď si spoznal môjho priateľa.
Koľko krát sme boli spolu vonku a naším drahým polovičkám sme to akosi zabudli povedať? Pre ich dobro, pre náš pokoj. Preto, že bolo lepšie, keď o tom nevedeli. Ani jeden z nás netušil prečo to tak robíme, nechceli sme vedieť prečo. Ale aj za to, bohužiaľ, prišiel účet.
A potom si povedal, že cítiš, že to nie je ako na začiatku. Status ,,kamaráti“ nám čosi začalo meniť. Stále dlhšie pohľady do očí a stále silnejšie objatia. Kamaráti, láska, stále iba kamaráti.
Mali sme sa radi. Nikdy sme si nepovedali ako veľmi. Iba sme jednoducho odišli. Ostalo toho málo, spomienky a nepriznané zlomené srdce. A jedna nepriznaná láska.
Iba kamaráti, ale nikto nám to už neveril. A tak sme si stále niečo klamali, stále viac zauzľovali nitky citov, na niečo sa hrali. Hrali sme sa na to, čím sme už neboli. A tak sme sa hádali a nebavili, a hľadali si výhovorky a potom zase cestu k sebe. A vždy sme sa nakoniec ocitli v slepej uličke, pretože nás to niekam viedlo, ale cesta tadiaľ nešla. A tak sa slovo –kamaráti- stalo naším múrom, ktorý sme nemohli prekonať.
Boli sme anjeli, čo sa našli v nekonečnom nebi, ale museli sa rozdeliť, pretože toto nebo nebolo pre nich.
pinterest.com
Všetci videli, že sa niečo deje. A tak ti dala na výber a ty si sa rozhodol. Viem, že si nás nechcel stratiť ani jednu, ale predsa si musel. A ja to chápem. A nič ti nevyčítam. Vždy musíme robiť to, o čom si myslíme, že nás privedie ku šťastiu. Napriek tomu sme pokračovali, pretože ani jeden z nás nechcel prestať. Stratiť toho druhého bolo príliš ťažké. Rozprávať sa spolu ďalej však bolo omnoho ťažšie. Klamali sme totiž celé okolie a dvoch ľudí, na ktorých nám záležalo. Vzdal si to prvý. Až vtedy som pochopila, že som mala odísť už dávno.
Keď si sa rozhodol odísť, nosila som smútok v srdci tak, aby ho nikto nevidel. Nedalo sa to však skrývať. No ak sa niekto náhodou spýtal, za kým toľko smútim, odpovedala som: ,,Bol to môj najlepší kamarát…“
Aspoň som však pochopila rozdiel. Najlepších kamarátov milujeme, ale nie sme do nich zamilovaní. V čase, keď sa zamilujeme, prestávame byť kamarátmi. A medzi priateľstvom a láskou je často takmer neviditeľná hranica.
