Bol si ten, koho som chcela, či som si ťa len idealizovala? Občas to totiž robím. Niežeby som chcela. Avšak niekedy asi snívam s otvorenými očami. Poznám ťa, či spoznám ťa? Chcela som nás zachrániť, lebo som si myslela, že to potrebujeme, že to potrebuješ a asi aj ja. Zisťujem, že ja nepotrebujem na záchranu teba a ani ty nepotrebuješ mňa. Chcela som s tebou tráviť čas, chcela som byť niekto blízky, avšak čím viac som sa približovala, tým viac som sa vzďaľovala.
Cítila som sa ako príťaž, ako niekto, kto ti píše slová, ktoré chceš počuť, zlepšuje tvoj deň a ty len vravíš slová, ktoré chcem počuť ja, avšak pravda je úplné iná.
pinterest.com
A toto si naozaj ty?
Si človek, ktorý len hovorí slová, ktoré niekto chce počuť? Si človek, ktorý niekoho potrebuje, len keď sa cíti sám a potom si na neho ani nespomenie? Si človek, ktorý ma nazve priateľom a nespýta sa ma, ako sa mám? Alebo sa ma len spýtaš, ako sa mám, aby si mi mohol povedať, ako sa máš ty?
Si človek, ktorý hrá tak, ako sa mu to hodí? Naozaj si taký? Alebo len ja očakávam veľa? Alebo som si ťa len zidealizovala? Akým človekom sa chceš nazývať? Ja sa snažím nazývať ťa dobrým človekom, avšak zisťujem, že si ťa len idealizujem.
Chcela som ťa mať rada ako priateľa, chcela som tu byť pre teba ako priateľ, avšak som zistila, že som len ja z teba urobila niekoho viac, než kým si. Nie, zabudla som… Ty len na niektoré veci nie si pripravený. Nie si pripravený byť priateľom, avšak klamárom už áno. Prečo klameme niekomu, kto pre nás nič neznamená?
pinterest.com
Prečo sa hráme na niekoho, kým nie sme?
Dnešná doba je taká. Napíšeme niekomu, len keď niečo potrebujeme, občas im napíšeme, aby sme si s nimi udržali aký-taký vzťah, lebo však nikdy nevieme, či práve jeho nebudeme potrebovať. Snažíme sa udržať si niektorých ľudí v našich životoch. Umelo. Udržujeme ich tam ako také barličky. Lepšie sa kráča, keď viete, že tu niekto je, kto vás podrží, keď už neviete kráčať.
Idealizujem si ťa a hovorím si, že bude lepšie… Budeš lepší, budeš ten, koho si myslím, že som videla, že ho poznám, ten, s ktorým som si písala, ten, kto sa ukazoval vo svojich slovách. Ale len som videla to, čo si mi ty dovolil vidieť a cez internet sa toho veľa vidieť nedá. Len to, čo dovolíme.
Ukázal si sa mi taký, aký by si sa mi páčil…
A ja si dovoľujem povedať, že už viac nebudem idealizovať niekoho, koho ani nepoznám. Aj keď ťa poznám odmala. Ale ako sa hovorí, človek sa mení každých päť rokov a ako si ty iný, tak aj ja. Už sme sa za tých pár rokov zmenili.
Niekto je v tvojom živote odmala a nevidíš ho, niekto okolo teba len prejde a upúta ťa. Ty si nikdy nebol pre mňa človek, čo by ma upútal, avšak to len preto, lebo si mi nedal možnosť. Neskúsil si ma zaujať a keď ma zaujali tvoje slová, tvoje myšlienky, zistila som, že na niektoré veci je buď priskoro, alebo neskoro.
pinterest.com
A tak som si ťa idealizovala, aby som ťa udržala vo svojom svete…
Zbytočne. Patríš tam, vždy si tam patril, avšak som dúfala, že aj ja budem patriť do toho tvojho. Niekedy chceme niečo tak veľmi, že zabúdame na všetko a sústredíme sa len na to jedno. Tým jedným si bol ty. Áno, bol. Nemôžem si držať niekoho, kto si nedrží mňa. Niekto, kto ani nevie, že tieto slová sú o ňom.
Niekto, kto nevie, kto som ja, a chce ma nazývať priateľom. Niekto, koho si idealizujem, aby som mala o čom písať. Niekto, koho aj ja potrebujem ako barličku. Dnes vykročím bez teba.
Nepotrebujem svoju zidealizovanú barličku, potrebovala som priateľa, ktorým si nebol a ani nebudeš. Ďakujem ti za inšpiráciu, za to, že som niečo dokázala po dlhej dobe napísať a je to zase len o tebe, ako aj to, že ti nenapíšem. Stále ti nepíšem, píšem len o tebe…
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Naitian（Tony） Wang on Unsplash
