Aké to je zanechať za sebou všetko, čo nás trápi? Teraz to zisťuje. Teraz na to prichádza. Po rokoch, kedy len blúdila v tme a bola naučená spoliehať sa na iných. Čakala, kým sa iní rozhodnú a ona ich rozhodnutia nasledovala. Ak sa jej nezastali iní, ona to sama neurobila. Áno, ubližovala si. Dnes to už vie. Pretože príliš milovala. Príliš chcela druhých ochrániť. Pretože im chcela odovzdať všetko. Ale nikto neochránil ju. A to ju zlomilo. To ju prinútilo zmeniť sa.
Išla… Aj keď nevidela cestu a necítila nikoho oporu. Aj keď vedela, že za sebou zanechá hnev a nedorozumenie. Aj keď tušila, že sklame tých, ktorí už tisíckrát sklamali ju. Aj keď si bola istá, že ju od toho budú ostatní odhovárať. Aj keď nevedela, kam ide a čo ju postretne. Išla, aj keď ju všetko, čo prežila, spočiatku ťahalo späť. Aj keď postupne chápala tomu, že strach je jej najväčší nepriateľ, že zneistí každý jej krok a že s ňou pôjde ešte ďalekú cestu.
unsplash.com
Išla napriek tomu, že najprv pre slzy nedovidela do diaľky…
Ale nevzdávala sa. Silu čerpala zo svojich spomienok, ktoré ju boleli. Ťažili ju, no každým krokom mala pocit, že sa od nich oslobodzuje. Že každým prejdeným kúskom cesty sa vymaňuje spod vplyvu tých, ktorí jej ublížili. Nechcela zabudnúť, chcela len všetko uzavrieť a odpustiť si. A to sa jej každým krokom darilo.
Išla a bola odhodlaná viac sa nevzdať. Vzdávala sa príliš dlho, aby to urobila znovu. Príliš veľa dôverovala iným, no zabúdala veriť sebe. Vedela, čo sa stane, ak opäť dovolí strachu, aby ju ovládol. Zostala by tam, kde sa cíti stratená a spútaná. A tak sa rozhodla pre zmenu. Strach už od seba neodháňala. Už vedela, že to, čo chce odstrčiť od seba čo najďalej, zo seba nikdy nestrasie. Prilepí sa to ňu ešte silnejšie, ešte mocnejšie a tuhšie ju to spúta.
Radšej ho prijala. Povedala mu poď, ale ja ti nebude venovať pozornosť. Išla, aj keď cítila, že je tu stále s ňou a nemá v úmysle ísť inou cestou. Išla a tvárila sa, že je na ceste sama. Keď sa strach ozval, ona neodpovedala. Nepočúvala ho. Rozhodla sa totiž počúvať seba.
unsplash.com
Išla, aj keď miestami mala nutkanie zastať…
Oddýchnuť si a popremýšľať nad tým, čo bude ďalej. Ale nikdy tak neurobila. Kráča doteraz a rozhoduje sa, koho a čo počúvne. Občas spomalí, aby neprehliadla krásu, ktorá sa jej naskytne. Občas sa zasmeje tak, že má v očiach slzy. Občas jej niekto podá ruku, no ona ju nedrží v dlani tak pevne ako predtým. Dáva každému možnosť voľby – môžeš kráčať so mnou, ale viem kráčať aj sama. Občas niekomu pomôže, ak prestáva vládať. Ale už nikdy to neurobí na úkor seba.
Išla, aj keď nepoznala cestu… A dnes je za to vďačná. Že sa nevzdala… Že neprepadla strachu, ale naučila sa počúvať seba. Dnes vie, že nech kdekoľvek príde alebo odíde, ona to zvládne.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Keenan Constance on Unsplash
