Zistila som, že to, čo ma v skutočnosti najviac ubíja, je milovať ťa. Že sa neustále vraciam k tomu, čo bolo. A naopak dúfam, že to čo bolo, bude znova. Tak ako býva prvý dojem v kontakte, tak si myslím, že existuje aj prvý dojem v láske. My sme ten svoj premrhali. A ako sa vraví, prvý dojem je len jeden. Občas mám chvíle, kedy neverím slovám „O čo požiadaš, to ti bude dané,“ alebo „Čo k sebe patrí, si k sebe vždy cestu nájde.“
No ak sú tie slová pravdivé, v tom prípade asi žiadam málo.
Alebo práveže veľa? Alebo sme tú našu cestu už prešli a prišli sme až na koniec? Neviem. Fakt neviem a nevedomosť bolí najviac. A čo je najťažšie? Tváriť sa. Pred tebou. Že som v poriadku. Že je „to“ v poriadku. A prečo? Aby to naozaj bolo v poriadku. Aby som o teba neprišla úplne. Pretože mám ten hnusný pocit, že ak by sa tak stalo, tak prídem o všetko.
unsplash.com
Ísť ďalej?
Bez teba to neviem. Hovoria, že sa to dá. Ak niekto niekedy napíše návod ako, bude mojou bibliou. Pretože to je ten pocit, ktorý sa vo mne bije. Chcem sa ťa zbaviť, chcem konečne znova poznať ten pocit, aké je to nemyslieť na teba. A zároveň je to to, čo ma robí šťastnou. Mať ťa stále v hlave…
Neznášam obdobia, kedy som v poriadku a ty v tom prídeš a všetko to zvalíš. Len tým, že si. Povedz niečo, hocičo. A ja ti ručím, že sa moja snaha o vyrovnanosť zosype. Pretože presne tak to býva.
Akoby to bolo naplánované… V momente, kedy na teba zabúdam, sa máš objaviť a všetko zničiť. A ja mám začať odznova.
Neustály kolotoč, ktorý sa točí a nejde zastaviť. Bojím sa toho, kedy sa zastaví, pretože v ten moment o teba prídem. No budem voľná. Budem to ja. No ty už nie.
Dnes si síce neviem predstaviť, aké to je…
Ale snáď to jedného dňa zistím. Pretože už prestávam dúfať, že ma budeš milovať tak ako ja teba. Prestávam čakať na to, či to niekde v sebe opäť objavíš. Možno je práve toto chvíľa, kedy by som ešte mala počkať.
unsplash.com
No moje srdce je už slabé. Ja som slabá. Z teba. Z toľkej lásky k tebe. A ak raz príde deň, kedy to v sebe nájdeš, dúfam, že budem natoľko silná a tú chvíľu zvládnem. Tak, ako som zvládla posledné roky s tebou a zároveň bez teba.
Neviem síce, ako sa tá chvíľa skončí, no s istotou viem, že už nebudem tak naivná…
Nie. Nechám ťa čakať. Nechám ťa v tej nevedomosti, v ktorej som bola aj ja. A ak aj napriek tomu vydržíš aspoň z polovice toľko, čo ja, budem tu. Len tvoja. S toľkou láskou, koľko jej v sebe mám. Až vtedy uverím, že ju máš pre mňa aj ty.
No ak nie, pochopím, že našu cestu sme naozaj prešli až ku koncu…
Autor: Zuzka
Coverphoto: Photo by Riccardo Mion on Unsplash
