Ľudia vždy kritizujú niečo, až kým to sami nezažijú. Napríklad taká láska k zadanému mužovi. Nie je pekné liezť druhým do kapusty, však? Kto by to len neodsudzoval? No presne tí, ktorí to pocítili na vlastnej koži.

Patrila som presne medzi tie ženy, alebo celkovo ľudí, ktorí mali predsudky voči tým, ktorí narúšali vzťahy iných a vytvárali akýsi milostný trojuholník. Takto ničiť šťastie a rozbíjať tak silné puto dvoch ľudí, no to je na hlavu. A potom sa stalo presne to, čo nikto nikdy nechce zažiť.

Iba ak sčasti. Neskrotná vášeň, túžba a šialenstvo pociťujúce v blízkosti muža. Toho muža.

Toho zadaného muža.

Isteže, nikto nič nevravel, nikto sa nepriznal. Veď pre nich je to zábava vodiť za nos cudzie ženy. No ty si sa mi zdal iný. O nič si sa nepokúšal, takisto ani ja. Pretože si vedel, že nemôžeš. Neskôr som to zistila aj ja. Zamrzelo to, no povedala som si, že ďalší z tých “obsadených”. Chyba bola v tom, že sme boli neustále v kontakte. Čisto v priateľskom kontakte. Ale tak to už raz býva – tam, kde je iskra, to nevyhasne len tak z ničoho nič.

pinterest.com

Spočiatku som bola rezervovaná voči všetkému a voči tebe. Mám predsa nejakú hrdosť a sebaúctu. Nie som jedna z tých, čo si berú niečo, čo im nepatrí. Avšak časom som si uvedomila, že ľudia nie sú nikoho majetok. Sme cítiace bytosti, ktoré sa môžu slobodne rozhodnúť o čomkoľvek, čo sa ich týka. S kým budú, s kým nebudú. Záleží na tom, ktorá tu bola skôr? A že budem jednou z tých?

Takisto som len žena. A keď sa žena zamiluje, tak idú občas hrdosť a sebaúcta bokom.

Zostala som naplno odhodlaná o teba bojovať. Bola som presvedčená, že vy dvaja k sebe nepatríte. Tak si to tvrdil ty sám. Že od chvíle, čo sme sa spoznali, si cítil niečo iné. Niečo, čo ťa ťahalo od nej rovno ku mne. No ona ťa nechcela pustiť, nechcela sa ťa vzdať. Začínala som rezignovať. Možno predsa len nechcem byť tá, čo ničí niečo, čo nie je jej.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Bol si pre mňa všetkým, dnes si iba spomienkou

Lenže toto celé ničilo iba mňa.

Vravel si, ako ju odstrihneš zo svojho života, no pritom si si každú noc líhal k nej do postele. Vravel si, ako ti je so mnou dobre, no aj tak si sa vždy vracal domov. K nej. Načo potom tie reči? Nevedel si ani o jednej mojej prebdenej noci. A koľko ich len bolo…

Nakoniec som vyšla z toho ja ako tá obeť.

Ako tá, čo bola zranená. Paradox? Karma? Veď ja som ťa len úprimne milovala…

pinterest.com

Nevedel si opustiť tú, v ktorej si mal istotu. Lenže, bohužiaľ, ty si nevedel opustiť ani tú, pri ktorej si pociťoval také veci, o ktorých si len počul a neveril si, že existujú. Naťahoval si to ako reklamné upútavky, avšak aj tie majú koniec. Toto nemalo.

Pochopila som, že aj keď si bol tým mužom, vďaka ktorému som pocítila tak silné emócie, bol si tým, kvôli ktorému som pocítila aj obrovskú bolesť. Bolesť, ktorú som už napriek veľkej láske nedokázala znášať. Nechcem už o muža bojovať. Je to vyčerpávajúce, a to najmä vtedy, keď ten muž sám nevie, kto by mal byť ten víťaz.

Tú svoju hrdosť a sebaúctu som napokon predsa len našla. Odišla som a nechala som ťa tej, kvôli ktorej si nevedel byť so mnou. Dal si prednosť pohodlnosti a istote pred vlastnými citmi, hoci si sa to snažil držať v rovnováhe. No práve tým, že si nerobil žiadne pokroky, si si dávno vybral.

Ja ti to nezazlievam, rozhodol si sa slobodne. No nezazlievaj ani ty mne, že už nevládzem a nechcem sa o muža naťahovať. Že už nechcem byť pre teba len tou druhou, keď túžim byť pre niekoho jedinou.

coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre