Jana Šulková a jej kniha – Oheň v duši

,,Som tu, vo veľkom meste, kde som chcela ísť od svojich štrnástich rokov, sotva som prišla a hneď som sa zamilovala do Šimona, ktorý je veľkým lákadlom pre mnoho dievčat, no prekvapivo ma nedesí práve to, ale to, že je pre mňa sčasti tajomstvom. Napriek jeho úprimnosti mám pocit, že ho neviem celkom dobre čítať, že je ešte veľa jeho stránok, ktoré sú stále zlepené, a potrvá, kým sa mi ich podarí oddeliť od seba bezpečne tak, aby som si ich mohla prečítať.“ – J.Š.-

Na knihu som náhodou narazila v malom kníhkupectve v ešte menšom mestečku. Mladá žena z obálky na mňa hľadela spomedzi knižných noviniek. Meno autorky mi doteraz nebolo známe, možno preto, že už dlho venujem pozornosť inému žánru. Napriek tomu som si prečítala sympatickú anotáciu a boli to práve kreslené ruže v hornom rohu zadnej obálky, čo si ma získali.

O niekoľko minút neskôr som si už z kníhkupectva odnášala túto nežnú, nie príliš hrubú knižôčku a nemohla som sa dočkať, kedy prídem domov, aby som si ju mohla prečítať.

Pred mojimi očami sa predostrel prekrásny príbeh, nie len o pravej láske, ale aj o priateľstve, túžbe pomôcť a o prekážkach, ktoré prekonajú len tí najsilnejší.

Veronika je postava, s ktorou sa stotožnia mnohé z nás. Je to mladé dievča, žijúce si svoj splnený sen. Láska k nej prichádza v podobe Šimona, ktorý je však na míle vzdialený od jej predstavy. Šimon ukrýva v duši oheň, ktorý je oveľa nebezpečnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Oheň, ktorý nedokáže ovládať a ktorý naopak, ovláda jeho. Veronika zisťuje, aké je to milovať človeka, ktorý jej môže kedykoľvek ublížiť, alebo ohroziť svoje okolie. Môže ostať alebo odísť. Rozhodnutie je však len na nej. Veronika v sebe objavuje odvahu a odhodlanie, o ktorom ani netušila, že ho je schopná. Ibaže, naozaj neexistuje nič, čo by ich rozdelilo?

,,Prečo nie je láska len takáto? Prečo nemôže byť len biela, bez škvŕn, ktoré treba pretrpieť, bez defektov, bez bolesti a bez tajomstiev? Prečo nemôže byť všetko také pokojné ako pohľad na túto snehom posiatu zem?“ -J.Š.-

Knižka je rozdelená na štyri časti:  Iskra, Plameň, Oheň a Popol. V každej z nich sa odohrá podstatná časť príbehu. Dej naberá na intenzite s každou ďalšou stránkou. V napätí som čakala, ako sa príbeh ďalej vyvinie a so zatajeným dychom sledovala osud Veroniky a Šimona. Počas čítania som bola občas prekvapená, občas šokovaná, občas som sa nahlas smiala, nakoniec som si trochu poplakala.

Najviac sa mi páčilo, že príbeh, ktorý autorka opisuje, by mohol byť reálny. Mala som pocit, akoby som postavy poznala osobne a považovala ich za svojich priateľov. Vedela som Veroniku pochopiť a súhlasila som s každým jej slovom.

,,Vedela, že niečo nie je v poriadku, no nemohla to znovu nechať tak, nevšímajúc si to, nech sa to odplaví kamsi do neznáma, kde to bude spať, kým sa to opäť preberie k životu, aby im to ubližovalo a rozkladalo ich to na kúsky.“ -J.Š.-

Knihu odporúčam všetkým, ktorí nehľadajú obyčajný romantický príbeh. Energický a svieži štýl písania, a neopakovateľný dej knihu zaraďuje medzi originály, ku ktorým sa vždy rada vrátim. Oheň v duši patrí medzi tie knižky, ktoré po prečítaní zavriete a bezprostredne potom sa zahľadíte pred seba, aby ste sa zorientovali v množstve pocitov, ktoré vo Vás knižka vyvolala. Následne ju opäť otvoríte a prečítate si posledné dve stránky znova, pretože nemôžete uveriť, že sa takto skončila.

,,Pozorne vnímala dav, ktorý sa tlačil, každý ženský pohľad, ktorý mu bol venovaný, každý mužský výraz plný závisti. Pochopila, že ak sa do tohto chlapca zamiluje, nebude to jednoduché. Jeho kúzlo, ktoré ju opantávalo, nebolo skryté, pociťovala ho každá, zdalo sa, že po ňom túžia všetky, a preto od takých chalanov vždy bočila. Aj tak tu však bolo ešte čosi, niečo iné, čo ju pred ním vystríhalo, no nemohla tušiť, čo to v skutočnosti je.“ -J.Š.-

V prvom rade chcem Janke Šulkovej, autorke knihy Oheň v duši pekne poďakovať za rozhovor, ktorý nám poskytla.

Aj ja veľmi pekne ďakujem, že ste ma oslovili. Vážim si to.

Povieš nám niečo o osobe menom Jana Šulková?

Samu seba považujem za zvláštnu osobu, povedala by som, že občas rozdvojenú. Spája sa vo mne introvert aj extrovert, raz mám chuť sedieť zašitá s knihou či nad rukopisom a s nikým nekomunikovať, a inokedy sa zabávať s priateľmi či tancovať na diskotéke, čo mi však už v súčasnosti nedovoľuje vyčerpanosť. Inak sa takmer celý môj terajší život točí okolo literatúry, čomu sa veľmi teším. Som autorka, redaktorka, editorka a vášnivá čitateľka. Mám rada hudbu, divadlo, dobrý film, ale aj zvieratá, prírodu a spoznávanie nových krajín. Taktiež nepohrdnem žiadnym kultúrnym podujatím. Obľubujem dobré jedlo, baví ma skúšať nové recepty (keď mám čas a chuť), mám rada módu a zaujíma ma aj psychológia. Som človek ako každý iný, so svojimi radosťami i starosťami.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Muž, ktorý ma naučil milovať

Čo ťa inšpirovalo k napísaniu knihy Oheň v duši? Je príbeh Veroniky a Šimona len fikcia?

Inšpiráciu čerpám zo života, z hudby, z pocitov… Ako som už spomínala, vždy som sa zaujímala aj o psychológiu a tak nejako prišiel aj námet na túto knihu. V skutočnosti som mala rozpísané niečo úplne iné, no zrazu ma prepadol tento námet a musela som ho spracovať. Príbeh je fiktívny, zatiaľ som sa v reálnom živote, chvalabohu, nestretla s podobným problémom, o to ťažšie bolo pre mňa vžiť sa do postavy Šimona – do jeho cítenia a prežívania, keďže sama som nič podobné na vlastnej koži nezažila. Ohlasy na knihu sú zatiaľ pozitívne, tak sa mi to azda podarilo.

Čomu sa venuješ, keď práve nepíšeš?

V prvom rade som študentka – študujem editorstvo, momentálne magisterské štúdium, a venujem sa mu už aj v praxi, takže aj pracujem na rukopisoch. Taktiež som sa pred rokom spolu so spolužiačkou Silviou pustila do projektu literárneho magazínu Vinlit, ktorému „šéfujem“ – to si tiež vyžaduje svoj čas. Takže čomu sa venujem, keď nepíšem? Píšem – či už sú to seminárne práce, články, recenzie alebo knihy. Ale taktiež veľa čítam, redigujem a venujem sa klasickým veciam, ako je domácnosť, no a ešte, samozrejme, svojim blízkym. Knihy, a všetko okolo nich, ma sprevádzajú celým mojím životom a verím, že vždy aj budú. Je to moja práca a zároveň hobby.

Ako si sa dostala k písaniu? Pamätáš si na svoje pocity z vydania prvej knihy?

Túto otázku mi už dávno nik nepoložil. K písaniu som sa dostala tak akosi prirodzene, na základe intenzívnejšieho čítania a recenzovania. V tom čase som mala potrebu sa nejako realizovať, a tak som skúsila písať a bavilo ma to. To je asi to najdôležitejšie, lebo keď niekto píše z iných dôvodov, myslím si, že to nie je „ono“. Na svoje pocity pri vydaní prvej knihy si, samozrejme, spomínam, hoci sa musím priznať, že nejaký čas som bola ako v bubline, stále som si to akosi nepripúšťala, neverila tomu, a preto tá spontánna radosť prišla až potom, keď sa kniha dostala medzi čitateľov a oni sa mi začali ozývať so svojimi pocitmi z prečítaného. Je to skvelé, zbožňujem spätnú väzbu, ale aj konštruktívnu kritiku.

Tvoje knižky sú zväčša romány. Prečo si sa rozhodla práve pre tento žáner?

Píšem romány určené prioritne pre mládež alebo aj dievčenské romány, no mám aj mužských čitateľov a samozrejme aj starších, čomu sa veľmi teším. Keď som začala písať, skúšala som fantasy, potom ženský román, no v žiadnej z týchto polôh som sa necítila dosť dobre, stále mi tam niečo chýbalo. Potom som vyskúšala písať o tom, čo som ešte veľmi dobre poznala – keďže sama som v tom čase mala len čerstvých dvadsať – a zrazu to všetko išlo oveľa jednoduchšie, prirodzenejšie a plynulejšie.

Máš obľúbené miesto, kde rada píšeš? Alebo píšeš vždy, keď ťa kopne múza?

Najradšej píšem doma, buď na gauči s vyloženými nohami, alebo pri stole, striedam to. Čo sa týka nápadov a myšlienok, tie mávam, samozrejme, na takých „super“ miestach, ako sú vaňa či autobus, ale aj večer pred spaním, múza príde kedykoľvek, no nemám to tak, že by som hneď začala písať. Mám však niekoľko zápisníkov, kde si nápady a myšlienky zapisujem, takže mám väčšinou  nejaký poruke, prípadne si myšlienku naťukám do mobilu, a potom ich zase všetky prepisujem do počítača, no a keď príde ten správny čas, pustím sa do písania.

Tvoja posledná knižka má, ako tie predchádzajúce, veľký úspech. Plánuješ už teraz ďalšiu?

Ďakujem! Verím, že aj Oheň v duši si nájde svojich čitateľov. Samozrejme, v tvorbe plánujem pokračovať, momentálne si však netrúfam povedať, ktorý z námetov, čo nosím v hlave, sa rozhodnem rozpracovať a ani to, kedy ďalšiu knihu uvidíme na pultoch kníhkupectiev.

Aký by bol tvoj odkaz svojim čitateľom a čo by si povedala začínajúcim slovenským autorom?

V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým mojim čitateľom, pretože bez nich by toto všetko nemalo zmysel – oni sú pre mňa to najdôležitejšie. Viem, že svojimi knihami nikdy nevyhoviem predstavám všetkých, no snažím sa a dúfam, že mojim knihám ostanú verní. Začínajúcim autorom by som poradila, aby sa písania nevzdávali, ak ich to skutočne baví a nepíšu kvôli iným dôvodom, aby sa snažili byť originálni, robili si prieskum trhu a mali toho veľa načítaného, keďže čítanie a písanie ide spolu ruka v ruke. Budem každému držať palce a dúfať, že sa im sny splnia tak, ako sa splnili mne.

Janke ešte raz ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v ďalšej tvorbe 🙂

photo: Jana Šulková

Knihu nájdete TU a v každom dobrom kníhkupectve.

Facebook komentáre