My ženy počas nášho bežného života zažívame rôzne situácie a stretávame rôznych ľudí, ktorí nám veľakrát tieto prežité situácie ovplyvňujú. Nanešťastie, nemáme moc určiť, kto a ako nám naše životné etapy ovplyvní, preto zažívame aj zlé chvíle, ktoré nás častokrát poznačia, a tiež aj tie dobré, po ktorých pociťujeme šťastie a spokojnosť. Toto, čo napíšem, nepíšem len za seba, ale dovolím si tvrdiť, že aj za mnohé z nás. Pre moje vnútro, či už to duševné, alebo fyzické, veľkú rolu zohrávajú osobné vzťahy.
Tie, ktoré najintenzívnejšie pôsobia na moju osobu, sú vzťahy s mužmi. Hovorí sa, že osud je nemenný a prináša do nášho života to, čo máme dané. Mohli by sme polemizovať o tom, či je toto tvrdenie pravdivé. V mnohých prípadoch, keď stretneme dobrého muža, ktorý je láskavý, starostlivý a má črty typického normálneho chlapa, by sme tejto vete aj uverili.
Ak by sme mali moc „riadiť osud“, iných by sme si do našich životov ani neprijali…
No ako som už napísala, nanešťastie pre nás túto moc nemáme, a preto stretávame aj takých, ktorí naše životy poznačujú zradou, sklamaním, neúctou a mnohými ďalšími zlými skutkami voči našim osobám. Vtedy sa pýtame prečo? Prečo práve my? Alebo prečo sa to muselo udiať? Sklamané a zronené premýšľame, kde sme urobili chybu a či je tá naša nedokonalosť dôvodom, prečo urobil, čo urobil.
Nevidíme chybu v ňom, ale hľadáme ju v sebe. Často je nám ľúto za jeho činy, pretože sme si predstavovali niečo iné, niečo lepšie, niečo krajšie a hodnotnejšie, je nám ľúto, ako sa zachoval, pretože sme ho ľúbili, možno od srdca a možno aj nie, ale v danej chvíli znamenal pre nás najviac a nikdy by sme si nepomysleli, že my pre neho nie.
Zistenie, že to je úplne inak, ako sme si to mysleli a ako sme to cítili, dokáže veľmi ublížiť a zasiahnuť pri srdci…
Dokáže nás zlomiť natoľko, že už nemáme ďalšie sily riešiť podobné záležitosti. Je schopné zasiahnuť nielen našu dušu, ale aj z nej nejakú časť zobrať či vymazať. V mnohých prípadoch dokážu takéto činy a situácie spôsobiť veľmi veľké problémy v našich životoch.
Dokážu to, ak im to dovolíme, ak nebudeme natoľko silné, aby sme sa vedeli postaviť na nohy, aby sme si vedeli uvedomiť, že to nie my sme pochybili, že nie my sme nedostatočné a nedokonalé, ale že to on spravil chybu. Chybu, ktorú aj keď si teraz neuvedomuje, ale raz to uvedomenie príde a pre neho bude neskoro.
Na začiatku som napísala, že si veľké množstvo z nás kladie otázky typu: Prečo? Prečo ja? Prečo to musím prežívať ja?
Skúsme si predstaviť, že by sme si po zistení o zrade alebo nevere veľkým výdychom upokojili vnútro. Aj keby nás chytil plač, bolo by to v poriadku, nie je to príjemná situácia, poplakať si je prípustné. No aj cez tieto slzy by sme si uvedomovali, že to, že si nás nevedel vážiť, nie je naša chyba, že ak sa mu aj málila jedna žena po boku a to všetko, čo sme pre neho robili, ani to nie je naša chyba.
Uvedomovali by sme si to, že je nevďačník a pokrytec, ktorý si už ani jednu slzu navyše od nás nezaslúži. Vztýčili hlavy, vydýchli si a išli by sme v našich životoch ďalej s myšlienkou, že všetko zlé je na niečo dobré. Že aj zrada a zle vydarený vzťah má svoje pozitívum a to je to, že sa stávame silnejšími, múdrejšími a obozretnejšími.
Konečne dokážeme vnímať seba a našu sebahodnotu, pretože v konečnom dôsledku je najdôležitejšie to, ako vnímame našu duševnú, ale aj telesnú schránku, pretože tento fakt ovplyvňuje častokrát výber ľudí, ktorých si do našich životov púšťame.
Autor: Dominika Bystrianská
Coverphoto: Photo by Jeremy Bishop on Unsplash