My ľudia sme tak zvláštni… Neváhame jeden druhému ublížiť, aj keď všetkým nám ide o to isté… O pocit šťastia. O pocit, že sme milovaní. No namiesto toho, aby sme si šli za svojím cieľom a vytvárali dookola rovnaké šťastie a lásku, aké chceme i my, robíme opak. Berieme to šťastie iným. Iba tak. Pretože môžeme a nik nás za to nebude stíhať. No pritom si neuvedomujeme, že čím viac šťastných ľudí by bolo okolo nás, o to viac by sme boli šťastnejší i my.

Nebrali by sme si šťastie navzájom. Nezávideli by sme si. Spokojný človek totiž druhým dopraje. Vie, že jeho šťastie vo veľkej miere závisí od toho, ako veľmi sú šťastní ľudia, s ktorými sa stretáva. Vie, že nie je možné uchmatnúť si všetko len pre seba, pretože v konečnom dôsledku vtedy nebude mať nič.

pinterest.com

To isté platí aj v láske…

Dospeli sme do štádia, kedy sa už bojíme milovať. Kedy neveríme úsmevom a už vôbec nie pekným slovám. Ľudia spolu dokážu žiť bez lásky, iba na akúsi dohodu, ktorá je dočasne výhodná pre oboch. A ak sa benefity rozplynú v každodennom zhone, odchádzajú zanechávajúc za sebou zlomené srdcia, hoci nikdy predtým v nich láska nebola.

Láska nie je pre tých, ktorí v sebe majú strach. Pretože nikdy nemáme záruku, že to bude jednoduché a pekné. A tak sa mi zdá, že v dnešnej dobe je láska len pre tých najodvážnejších. Dnes sa totiž rozhodne milovať len človek, ktorý ešte nebol zranený, alebo iba ten, čo si povedal, že už stratil všetko, a tak tentokrát už naozaj nemá o čo prísť… 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
O toxických vzťahoch

Strach mám v sebe dnes i ja…

Neviem, či raz nájdem odvahu pustiť si niekoho k sebe tak blízko… Tak blízko, že stačí len kúsok a všetko môže byť použité proti mne. Nie som si istá, či ešte dokážem veriť a či sa azda budem vedieť niekomu oddať. Oddať naplno – tak, že nebudem pochybovať. Nebudem podozrievať a držať si v sebe pochybnosti či otázky: Je to skutočné? Cíti to isté, čo ja? Alebo je to iba hra, ktorá sa raz skončí a v ktorej prehrám všetko, čo som stavila?

pinterest.com

Je čudné, že stačí jedna zlá skúsenosť… Jedenkrát pocítiť, aké to je, keď nám ktosi zlomí srdce… Jeden jediný krát sa cítiť oklamane a podvedene….

A zrazu sa celý svet mení. Ten svet v našom vnútri, i ľudia vo svete tam vonku.

Nič už nie je také ako predtým. S láskou už zrazu nemáme v podvedomí spojené len pekné pocity. S láskou je odrazu spätý i strach. Pochybnosti, nedôvera, minimálna sebaúcta. Až tak dospejeme do štádia, že si zrazu nie sme istí, či stále vieme a či vlastne aj chceme milovať…

Autor: Laura L.

Coverphoto: Photo by Skye Studios on Unsplash

Facebook komentáre