Nedávno sme na náš Facebook pridali citát, pod ktorým sa strhla búrlivá diskusia o tom, či je alebo nie je rozvod dvoch ľudí v poriadku. Veľmi veľa z vás sa ohradilo, že rozvod je niečo neprípustné… Popísalo sa veľa komentárov v duchu: „V akej dobe to žijeme, ak sa o rozvode vôbec hovorí ako o správnom rozhodnutí či riešení… Veď si predsa dvaja sľúbili v dobrom aj v zlom… Dnes už nikto nič nezachraňuje, všetci utekajú… Sú sebci…“ A tak ďalej a tak ďalej…
No a nakoľko bolo takmer nemožné na všetko reagovať, rozhodla som sa niečo k tomu napísať takto. V článku. Pretože úprimne? Áno, niektoré slová, ktoré sa napísali, sú pravda, lenže…
Nič nie je len čierne alebo biele.
pinterest.com
A z niektorých reakcií som ostala úprimne zaskočená. Ako rýchlo ste niektorí schopní niečo alebo niekoho odsúdiť. Bez toho, aby ste poznali okolnosti. Bez toho, aby ste poznali životné príbehy ľudí, ktorých súdite… Ľudia, prosím, kto sme, aby sme sa hrali na sudcov iných? Sme niečo viac? O tom silno pochybujem… Vám by sa ako pozdávalo, keby niekto, kto vás nikdy v živote nevidel, začal hodnotiť váš vzťah, vaše správanie, vaše konanie?
Popritom by o vás nevedel absolútne nič. Nepoznal by vaše dôvody, vaše pohnútky… Zo všetkých tých komentárov na margo rozvodu, som mala dojem, že kopa ľudí vlastne ani nechápe, čo je to svadba. Z toho, čo mnohí napísali, sa mi zadalo, akoby hovorili o nejakej pomyselnej klietke (síce pekne do zlata obalenej, ale stále len klietke), z ktorej nie je za žiadnych okolností možný únik. Lenže, ehm…
Človek nie je tvor neomylný…
A jediné, čo každý z nás v živote naozaj musí, je zomrieť. Nič iné na tejto zemi nie je isté… A hovorím to aj preto, lebo mnoho ľudí sa do manželstva s týmto zámerom – zámerom dať niekoho do „klietky“, ženie. Rýchlo si niekoho pripútať… Na retiazku, aby ma nemohol nechať, aby nemohol odísť. Akoby im bolo jedno, či ich ten človek miluje alebo nie.
Hlavne, že oni “milujú”, tak ho chcú mať. A keď ho už navedú k tomu, že zložil sľub, tak nech pekne čuší a šúcha nohami. V manželstve. Do smrti… A niektorým z vás je očividne úúúplne jedno, že je to celé na hovno – DAL SĽUB.
Ľudia, to naozaj niektorým z vás nevadí byť s niekým a cítiť pritom, že on s vami už byť nechce?
Ja viem, že táto skutočnosť je bolestivá, ale nie je viac bolestivé držať niečo pokope umelo a s vedomím, že je to fraška? Ja by som to nedokázala… Naozaj nie. Na nikoho sa nemôžeme hnevať, ak necíti to, čo by sme si my želali, aby cítil. Skrátka nie je náš osud. Je ním niekto iný… Ale to je zas na iný článok.
pinterest.com
Nechcem nikoho súdiť ani uraziť, tak si to, prosím, skúste prečítať bez predsudkov… Vôbec nie som nejaký odporca svadieb a podporovateľ rozvodov. Nájsť spriaznenú dušu je podľa mňa to najkrajšie, čo sa môže človeku v dnešnom svete stať.
Len som mala dojem, že nepripúšťate možnosť, že by svadba dvoch ľudí mohla byť chybou… Lenže ona naozaj chybou byť môže. My totiž nežijeme v rozprávke… A majú na tú chybu všetci doplácať do konca života? Dokonca aj tí, ktorí sú v tom nevinne?
Áno, aj ja si myslím, že ľudia dnes robia obrovskú chybu v tom, že sa ani nepokúsia na vzťahu pracovať a hneď z neho utekajú. No myslím si aj to, že ak sa vo vzťahu ocitnú ľudia, ktorí si okrem zla a bolesti už nemajú čo iné dať, je načase sa zamyslieť nad tým, aký to má význam…
Samozrejme, že ak sa dvaja ľudia rozhodnú vstúpiť do manželstva, nemali by to brať na ľahkú váhu, no skúsme si uvedomiť, že existujú prípady, kedy zostať spolu neprinesie nikomu nič dobré… Ani manželom, ani deťom, ani rodine…
Začnem asi tým, prečo vlastne sa ľudia berú…
Kedy sa berú a ako sa berú. A ako prvý by som uviedla ten najprostejší a najjednoduchší príklad toho, kedy je rozvod podľa mňa všetkými desiatimi správne rozhodnutie.
1.) Je nám všetkým úplne jasné, že niektoré manželstvá vznikajú z nesprávnych pohnútok, akými sú peniaze a podobné materiálne či iné vypočítavé dôvody. No a v prípade, že sú obidve strany oboznámené so skutočným dôvodom manželstva, je to síce smutné, no okay, je to ich vec… Veď čo s tým my urobíme, nie? Keď je niekto tak nízko, že je odkázaný na toto, nepomôže mu už nič.
Teraz si ale predstavte, že sa do takéhoto manželstva dostanete ako obeť. Že vás niekto zaviedol a oklamal tak bravúrne, až ste si to vôbec neuvedomili. Zamilovali ste sa a ani ste netušili – alebo ste len skrátka pre ružové okuliare nevideli, že si vás ten druhý neberie z lásky. Že osoba, s ktorou máte teraz zdieľať celý život, je s vami buď preto, že ju dokážete finančne zabezpečiť, alebo je s vami z dôvodu, že jej vyhovuje vaše postavenie v spoločnosti, alebo je s vami preto, že z vás má akýkoľvek zištný profit, alebo je s vami skrátka len preto, že nechcela byť sama, lebo je to slaboch a nedokáže v živote ísť sám ani po rožky do potravín…
pinterest.com
Lenže taká osoba ani netuší, čo je to sebaláska, nieto ešte, čo je to láska k inej ľudskej bytosti… A v živote vám nedá TEN pocit, ktorý by ste mali v manželstve mať. Naopak. Pomaly to z vás doslova vycucia život a schopnosť veriť či tešiť sa zo života.
Áno, áno…
Vy ste svoj sľub pred oltárom mysleli z najväčšej možnej hĺbky vášho srdca úprimne. Sľúbili ste tomu človeku a aj Bohu, že pri ňom budete v dobrom aj v zlom… Lenže, človek môj milý… TERAZ ČO? Chceš takýto sľub dodržať? Myslíš, že by si tým, že ho porušíš, urobil niečo zlé? Myslíš, že by tým urobili niečo zlé ľudia, ktorí sa v takejto situácii ocitli? Myslíš, že by sa Boh nahneval, že odchádzaš od klamstva? Naozaj si myslíš, že sľub, ktorý bol zložený na základe nepravdivosti, je platný? Neporušili náhodou ten sľub práve tí, ktorí klamali ako prví?
2.) A tu hneď nadviažem na druhý príklad… Myslíš, že by sa Boh nahneval na ženu, ktorá odíde od manžela, ktorí ju bije? Pri ktorom si nemôže byť istá, či neublíži deťom? Myslíš, že by sa Boh nahneval na človeka, ktorý uteká pred psychickým týraním? Naozaj si to myslíš? Naozaj si myslíš, že by Boh chcel, aby takíto ľudia prežili celý život v pekle na zemi len preto, lebo keď tomu človeku dávali sľub, hral na nich hru hodnú Oscara?
Vieš, čo si myslím ja?
Že ak Boh existuje, tak nás každého jedného miluje takých, akí sme, nech sme porušili akékoľvek sľuby, pretože nás koniec koncov stvoril na svoj obraz a s láskou… A určite by nechcel, aby sme trpeli celý život, ktorý nám dal.
Áno, stavia nás pred skúšky, no nezabúdaj, že nám dal slobodnú vôľu… Presne na to, aby sme tie skúšky dokázali zvládnuť a stať sa lepšími ľuďmi. A zvládnutá skúška určite nevyzerá tak, že zostanem pri tyranovi ticho sedieť a nechám sa tĺcť.
Zvládnutá skúška v mojich očiach znamená – postavím sa za seba, pretože som to najviac, čo mi bolo dané, a ochránim svoj život, lebo je to dar… Ten jeden jediný a najdôležitejší, ktorý nám dal. A mám len jeden. JEDEN JEDINÝ. Veď samovražda je hriech, nie? Nie je pointa tohto celého si svoj život nadovšetko vážiť a chrániť? Hm? Pred všetkým, čo nám ho ohrozuje a ničí?
3.) Mám pocit, že ľudia zabúdajú na jednu obrovsky dôležitú vec – človek je tvor omylný. Človek je tvor, ktorý sa vyvíja. Nezmýšľali ste rovnako, keď ste mali dva roky, ako ste zmýšľali, keď ste mali desať rokov, potom, keď ste boli v puberte, potom, keď ste čo-to zažili, dostali pár po papuli a naučili ste sa na svojich chybách nové veci…
No a niekedy sa stane…
V skutočnosti dosť často, že sa dvaja zoberú v záchvate zamilovanosti. Predovšetkým mladí ľudia, ktorí, ešte ani nemajú poriadne jasno v tom, čo od života chcú. Podľahnú vášni, iskre, pocitu, že nie sú viac sami a ani si poriadne neodskúšajú, či s daným človekom vôbec dokážu dlhodobo žiť. Či je to naozaj to, čo hľadajú. Či majú rovnaké predstavy o budúcnosti a o spôsobe života. A niekedy to nemusia byť ani mladí ľudia a niekedy sa dokonca stane, že sa človek vyvíja a mení aj počas manželstva. O, áno. DEJE SA TO.
pinterest.com
Lebo, drahí moji, ak si myslíte, že len láska stačí, tak ste na obrovskom omyle. Respektíve, láska nie je len o motýlikoch v bruchu. Láska je zdieľať spolu naozaj všetko. Šťastie, no aj ťažké obdobia, presne tak, ako sa hovorí v manželskom sľube.
No mnohí sa berú bez toho, aby vôbec zakúsili, či tie ťažké obdobia spolu dokážu ustáť. Či sú kompatibilní. Pretože každý z nás na stres, tlak a ťažké obdobia reaguje inak. A keď sme sa takí spolu nikdy nezažili, ako si môžeme sľubovať, že spolu takéto obdobia zvládneme?
Musíte uznať, že si ľudia vlastne sľubujú mačky vo vreci. Veď čo keď sa z neho či nej vykľuje napríklad psychický tyran, lebo nezvláda svoj vlastný život a potrebuje si svoje stavy ventilovať? No a na kom si ich bude ventilovať? Predsa na tých, čo sú mu najbližšie…
Nechápte ma zle.
Ja si vôbec nemyslím, že by mali ľudia z manželstva utekať. Vôbec si nemyslím, že by sme mali brať sľub, ktorý sme dali, na ľahkú váhu. Práve naopak. Mali by sme ho brať na oveľa väčšiu váhu, ako ho mnohí z nás berú. A podľa mňa je problém skôr v tom, že si veľa z nás neuvedomuje, čo vlastne sľubuje, čo vlastne robí, keď sa vydáva či žení. A potom sa dejú veci…
Napríklad ja. Ja a svadba? Úprimne. Možno nikdy. A možno raz áno. Lenže na to, aby som len tak na základe nejakej zamilovanosti skočila pred oltár, som videla príliš veľa rozvodov, takže si aj desaťkrát rozmyslím, čo niekomu sľúbim. Pretože preboha?! Ja sama neviem, aká budem o tri, päť, desať rokov a mám skurvený rešpekt to sľubovať ešte niekomu inému!
Chápete správne. Nebola som vydatá (zatiaľ vďakabohu). Mala som však naozaj dlhoročný vzťah a viem, čo sa medzi dvomi ľuďmi dokáže odohrať papier-nepapier. Sľub-nesľub. Dokonca som odpustila neveru. A skúsila to zachrániť… Taktiež mám okolo seba veľa vzťahov a manželstiev, tiež rozvodov, takže si na základe toho všetkého dovolím mať tento názor, ktorý ste si prečítali. Je to stále len môj názor a nemusíte sa s ním, samozrejme, stotožniť, slúži skôr k zamysleniu…
Pri mnohých ťažkých rozvodoch som bola dokonca svedkom na súde. Väčšinou kvôli deťom. Zastať ich práva a potreby. A boli to peklá. No s čistým svedomím môžem povedať, že sa dobre stalo. Rodiny, ktoré poznám a išli od seba, sú oveľa spokojnejšie takto – separé. A je to lepšie aj pre tých najmenších.
Deti nie sú hlúpe. Myslíte si, že nevidia, ak dvaja zostanú spolu „len kvôli deťom“, že je doma všetko nanič? Len málo ľudí dokáže tento vabank odohrať na výbornú, takže ak na to nemáte, radšej choďte od seba. A deťom s láskou a pochopením a hlavne s trpezlivosťou vysvetlite, že to nie je o nich. Opakujem, oni nie sú hlúpe.
pinterest.com
Aby som sa raz vydala…
Musí so mnou žiť. Musí ma vidieť na dne a na vrchole. Taktiež ho tak musím zažiť aj ja. Musím vidieť, ako reaguje na moje zmeny nálad… Čo zmeny nálad… Ako reaguje na moju impulzívnu povahu, ktorá je schopná zmeniť životné plány zo dňa na deň. Zo sekundy na sekundu.
Musím vidieť, že ma miluje tak hlboko, že BUDEME NAOZAJ SCHOPNÍ SPOLOČNE VŠETKY TIE SRAČKY, KTORÉ PRÍDU, USTÁŤ. A oni prídu a bude ich veľa. Bude ich strašne veľa. A ja chcem, aby sme ich spolu vedeli riešiť. Aby sme obidvaja boli ochotní ich spoločne riešiť.
Pretože čo chcete nariešiť s človekom, ktorý to s vami vzdal? Chcete sa naozaj zubami-nechtami držať niekoho, kto vás už pomaly nemôže ani cítiť? Áno? Tak sa držte. Je to samozrejme vaša vec, ale mne by bolo samej zo seba smutno.
Keď už, tak aspoň choďte na chvíľu od seba, aby ste zistili, či si vôbec chýbate, aby ste si dali priestor porozmýšľať v pokoji o tom, čo vám vaše manželstvo prináša a čo vám berie… A potom sa môžete stretnúť a ak obidvaja chcú – zachraňovať. Pointa – ak obidvaja chcú -zachraňujte – nech to stojí čokoľvek.
Pretože áno, poznám veľa manželstiev, ktoré „fungujú“… Naoko. Lenže keď sa jej podarí dostať sa na chvíľu z domu, nechceli by ste to vidieť… To isté on. A potom sa doma stretnú a tvária sa, že nič. A toto ja nechcem.
Na záver by som už len zo srdca pogratulovala každému, kto má krásne a šťastné manželstvo. A verte mi, prajem vám z celého srdca, aby vám to vydržalo do konca života. Láska je krásna vec a vytvára domov. Lenže tam, kde láska nie je, domov budete hľadať márne… nech robíte čokoľvek.
Coverphoto: Photo by Jake Davies on Unsplash
