Je tak smutné, keď sa žena necháva týrať a biť svojím partnerom a myslí si, že je to jej chyba a zlyhanie. Že si o to koledovala a obeťou je on, nie ona. Že on si zaslúži niečo lepšie ako ju a ona ho vlastne vyhrala v lotérii, pretože je ochotný s ňou aj naďalej zostať.
Aj po tom, čo ju znova udrel. A že tie modriny, monokle, zlomeniny a ponižovanie sú zanedbateľnou súčasťou budovania ich vzťahu…
Je smutné, keď muž bije ich dieťa a ona sa ho nezastane, pretože si myslí, že je to dobré na výchovu. Že je to správne a v každom prípade musí stáť pri mužovi, aj keď je to despotický tyran. Že nemá nárok namietať, zastať sa dieťaťa, pretože on najlepšie vie, ako to má vyzerať v domácnosti a ako sa má kto správať vo vzťahu, v živote a v rodine. Že toto je ten príklad otcovej tvrdej ruky…
pinterest.com
Je smutné…
Keď si myslí, že s ním musí vo všetkom súhlasiť, pretože ako žena nemá nárok prejaviť, čo sa jej páči alebo nepáči, lebo už má pocit, že to tak má byť. Tak veľmi je z toho vzťahu mimo, že berie ako samozrejmosť, keď môže rozprávať, namietať a mať vlastný názor, len keď je k tomu vhodná chvíľa a keď má ON dobrú náladu.
Keď si myslí, že s ním musí zostať, pretože si už nebude schopná nájsť niekoho iného, a samota alebo neúplná rodina je pre ňu väčším strašiakom ako modriny a jazvy.
Keď nevie, že to je všetko zlé, nepripúšťa si to a netuší, že si zaslúži oveľa viac, ako má a ako si myslí, že vôbec môže vo svojom živote mať a dosiahnuť.
Pretože to nemá s čím porovnať…
Mnohé z týchto žien totiž nikdy nezažili, aké to je tešiť sa na návrat domov, večerné uvoľnenie sa v posteli a prebúdzanie sa do dňa, v ktorom nebude musieť byť v strehu. Nezažili možnosť rovnej diskusie, prejavenia názoru, emócií. Nezažili, aká je dôležitá a príjemná neha, objatie, porozumenie a dôstojné zaobchádzanie.
Namiesto toho tú obludu v chlapskom tele obhajujú, že mal slabú chvíľku, skrat alebo dôvod na násilie. V slabej chvíľke si ale v zdravom vzťahu dvaja ľudia spoločne poplačú v objatí… A nieže jeden stojí so zaťatými päsťami nad zbitým, plačúcim, trasúcim sa telom svojho partnera so slovami: „Vidíš, k čomu si ma donútila?“
pinterest.com
Obraňovať ho, že mal ťažký deň, niečo mu nevyšlo, sklamalo ho alebo naštvalo, nie je na mieste…
Žena alebo deti nemôžu byť hromozvodom domácnosti.
Nie sú to fackovací panáci, ku ktorým môže muž prísť a trieskať do nich ako do nábytku. A väčšinou sú to chlapi, ktorí keď dostanú niekde v krčme po nose, tak plačú, sťažujú sa alebo volajú políciu, lebo sa cítia ukrivdení. Zrazu je násilie zlá vec.
Ale existujú aj prípady, kedy žena ostane s tyranom, násilníkom a grázlom preto, lebo jej dáva na verejnosti pocit bezpečia. Je ochotná to s ním vydržať kvôli majetku, peniazom, darčekom, postaveniu. Alebo sa hanbí, že ju priatelia a rodina odsúdia, keď si dovolí o tomto probléme otvorene hovoriť a priznať sa, že doma zažíva peklo.
Na úkor zvráteného tvrdenia: „láska je slepá“…
A úplne najabsurdnejšie je, keď si niekto myslí, že muž má právo prísť domov k rodine opitý, rozbíjať veci, nadávať, kričať a byť násilný, pretože v tom údajne spočíva tvrdosť chlapa. Ale to je omyl!
Tvrdosť chlapa totiž spočíva v jeho ramenách, ktoré majú byť oporou. Nie postrachom…
Autor: @podobyvody
Coverphoto: Photo by Jude Beck on Unsplash
