Je v poriadku dúfať, že sa vráti… Nedávno nám na Instagrame napísalo jedno dievča. Čítala knihu Rozchod a mala na srdci otázku, ktorej podstatou bolo: Viem, že kniha ma má posunúť ďalej, no aj tak som v nej videla náznaky nádeje, že sa ten vzťah ešte možno niekedy dá znovu „dokopy”… Čítala som správne? Môžem ešte dúfať?” A moja odpoveď znela nejako takto: Samozrejme, že môžeš a možno by si aj mala, možno by sme po ťažkom rozchode všetci mali kúsok dúfať, pretože je to, paradoxne, liečivé…

Photo by ABDULLA M on Unsplash

Pretože dúfať v niečo, v čokoľvek, je oveľa lepšie ako nedúfať v nič a vidieť pred sebou len prázdnotu… A ono vlastne na dúfaní v to, že sa jedného dňa opäť stretneme s niekým, kto bol našou veľkou súčasťou, nie je vôbec nič zlé. A nie je na tom nič zlé, ani keď nám ten človek ublížil. Je to dokonca asi ľudsky prirodzené. Preto sa za to, ak dúfaš, nemusíš vôbec cítiť previnilo. Jediné, o čo ťa prosím, je, dúfaj s rozumom. A teda – neseď zatvorená doma ako kopa nešťastia… To, že sa vaše cesty teraz rozdelili, neznamená, že život tam vonku sa zastavil.

Dúfaj, ale poďme…

Postav sa znovu na nohy. Uvedom si, že ak sa aj vaše cesty majú opäť stretnúť, nemusí to byť o mesiac, môže to byť o rok či o päť rokov. A čo chceš dovtedy robiť? Choď a využi ten čas na to, aby si sa opäť stala tou nádhernou ženou plnou života, do ktorej sa kedysi zahľadel… Ukáž mu opäť seba…

Viem, že sa teraz možno niektorí z vás chytia za hlavu a pomyslia si, čo to tu trepem… Vysvetlím.

Pri takomto dúfaní sa totiž môžu stať len dve veci…

1, Možno sa dvaja rozídení naozaj majú stretnúť znovu… Životu nikto z nás nikdy tak úplne neporozumie. Aj tak si vždy urobí po svojom a verte mi, má naozaj zvláštny „zmysel pre humor…” Nič nie je nemožné, nič nie je vylúčené… Možno sa dvaja majú rozísť naozaj len preto, aby pochopili, že k sebe patria.

2, Viera v to, že tento bolestivý koniec nie je naozajstný koniec, nám dá silu kráčať ďalej. Dá nám silu nerúcať sa a nemaľovať si čiernu budúcnosť. Dá nám silu žiť. Pomaličky sa zo života opäť tešiť… Proste sa pomaly postavíme na nohy, akoby sme nikdy nespadli a jedinou spomienkou na túto bolestivú skúsenosť zostane len rana na srdci, z ktorej sa pomaličky a potichučky stane jazva… A my sa jedno ráno prebudíme a uvedomíme si, že už viac nedúfame, aby sa ten človek vrátil. Že už dúfame, aby sa nám ozval ten neskutočne sexy chlap, s ktorým sme sa stretli úplnou náhodou na oslave narodenín, už ani nevieme koho… Alebo, že už dúfame, že ten kolega v novej práci cíti tú chémiu medzi nami rovnako ako my.. Proste, vyliečime sa… Zahojíme sa a ani nebudeme vedieť ako… Nádej na krajší zajtrajšok nás vylieči…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zvládla som to

Preto, ak sa pýtate mňa, či je niečo zlé na tom v niečo dúfať (či už to je to, aby sa vrátil EX), tak vám poviem vždy, že nie je. Viera a nádej vždy liečili a vždy budú. Aj keď nás možno vyliečia úplne inak, ako sme si plánovali. 🙂 

Ak sa vám tento článok páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.

Photo by ABDULLA M on Unsplash

Facebook komentáre