Skrz všetky preplakané noci a dni naplnené beznádejou, ti môžem sľúbiť, že raz budeš opäť šťastná. Naprieč zlomeným srdcom, naštrbenej sebaláske aj obviňovaniu, že si naletela, si môžeš byť istá, že jedného dňa bude toto všetko len spomienka. Obyčajná pamäťová stopa, ktorá viac už nebolí, no má svoj význam. Nebude hrozbou, ktorá by ťa mátala po nociach, ale pripomienkou tvojej sily…
Nezabudneš na nič z toho, čo sa ti stalo. Veď to sa ani nedá. Obe vieme, že je to príliš silné, aby sa to z tvojho srdca len tak vyparilo. Nezabudneš, ale začneš tomu postupne rozumieť a keď sa k týmto udalostiam vo svojej mysli znenazdajky vrátiš, už nikdy viac celá nestŕpneš. Žiaden tlak na hrudi, srdce nevynechá pár úderov ani nebudeš mať pocit, že ťa niekto oblial ľadovou vodou a tá ťa na chvíľu úplne paralyzovala.
unsplash.com
Nebudeš v týchto udalostiach nič hľadať…
Nič, „len“ pravdu. Holú a prostú skutočnosť. No zároveň si pred tým nebudeš ani zatvárať oči. Stalo sa to… Bolelo to… Bodka. Viac tieto spomienky nebudú tvojou najhoršou nočnou morou ukrytou v hlbinách tvojej mysle. S pokorou to prijmeš ako súčasť tvojho života, ktorá nebola k tvojmu srdcu práve láskavá, ale prestaneš to vnímať ako krivdu všetkých krívd…
Otázky, prečo sa ti stalo to alebo ono, zmiznú. Prestaneš sa to pýtať, pretože zistíš, že život ťa neskôr vďaka tomu nasmeroval presne tam, kde si vždy chcela byť. Odpustíš iným, nebudeš v sebe živiť žiaden hnev a už vôbec nebudeš nič ľutovať. Prijmeš všetko zlé, čo sa ti stalo, a budeš na to dokonca hrdá. Pretože každá jedna ťažká chvíľa zapadne do tvojho života ako kúsok skladačky, bez ktorého by dnes nič nebolo kompletné.
Jedného dňa ti všetko dá zmysel…
Áno, aj v bolesti sa dá nájsť zmysel. Pochopíš, že tí, čo odišli, odísť museli. Nemohli s tebou zostať, pretože až spätne začneš vnímať, že to s nimi nebolo ono. Že si zaslúžiš viac. Viac lásky, viac úprimnosti, viac dní, kedy je všetko jasné a čisté a ty sa nemusíš v duchu pýtať, čo sa to s vami deje. Či to tak má byť, či to cítiš iba ty, či ťa zrádza intuícia, ktorá ťa dovtedy nikdy nezradila. Začneš sa to celé pozerať inak a možno i pripustíš, ako veľmi si si pre niektoré lásky klamala.
unsplash.com
Pochopíš, že v momentoch, kedy si zlyhala, si zlyhať musela. Priznáš si, že tie najväčšie pády ťa síce celú doudierali, ale dali ti viac ako dni, kedy všetko šlo podľa tvojich predstáv. Nájdeš ponaučenie v slzách, vo výčitkách, v beznádeji aj v pocitoch menejcennosti, ktorými si si ešte viac ublížila. Opäť sa naučíš byť k sebe láskavá, prepáčiš si všetky chyby, pretože až čas ti ukáže, že najviac zlyhávame vtedy, keď nasledujeme sny, ktoré tak celkom nie sú naše. Naučíš sa počúvať seba, prestaneš robiť veci, ktorými chceš niečo dokázať iným a začneš hľadať to, pre čo bolo tvoje srdce stvorené.
Nebudeš mať inú možnosť… Po všetkej tej bolesti už viac nedokážeš robiť niečo, čo z hĺbky srdca nechceš. A rovnako sa viac nebudeš presviedčať, že bojovať o tých nesprávnych ľudí je tvojou jedinou spásou.
Jedného dňa všetci tí, ktorí načas prišli o zmysel o života, pochopia, že to všetko predtým zmysel predsa len malo…
Stratia mnoho, aby našli ešte viac. Budú si ceniť úprimnosť a ľudí s čistým srdcom natoľko, že viac do svojho života nepustia nikoho, kto si v sebe nesie len zlobu a zášť. Prestanú byť magnetom na osoby, ktorých jediným záujmom je rozpútať v cudzích srdciach búrku. Naučia sa rešpektovať seba, svoje sny, svoje ciele. A viac si neprivlastnia žiadne cudzie len preto, aby sa druhým zavďačili.
Ak raz stratíš zmysel života, tak len počkaj, kým sa prvotná bolesť pominie. A potom sa začni tešiť na nový začiatok. Krajší, svetlejší… A omnoho ľahší.
Coverphoto: Photo by Juli Kosolapova on Unsplash
