Ten pocit, keď vieš, že čosi nie je v poriadku, no napriek tomu to skúšaš. Pretože každá iná možnosť ti doslova reže srdce na kúsky. Máš k dispozícii veľa alternatív, ako s týmto vzťahom naložiť, no ty sa rozhodneš vytrvať. Veď… Čo ak? Čo ak ho tie iné ženy raz prestanú baviť? Čo ak sa napokon rozhodne usadiť? Čo ak má len zlé obdobie a nevie prijímať lásku? Čo ak pochopí, že so mnou mu bude dobre a že to, že ho milujem, hovorím z hĺbky svojho srdca, nie len tak z nudy? Čo ak…? A ja už pritom nebudem, lebo to vzdám príliš skoro?
Najviac ma na takýchto láskach zaráža skutočnosť, koľko si od nej vieme sľúbiť. Koľko krásnych koncov v nej vidíme, no prehliadame ten jeden jediný, ktorý sa najviac dotýka pravdy, no od krásy je vzdialený na míle. A pritom by stačilo, ak by si si, milá žena, uvedomila jednu vec… Že byť niekoho záložným plánom, to skutočne nie je tvoj údel.
unsplash.com
Sama musíš poznať ľudí, ktorým jedno „nie“ nestačí, a tak ich máš stále za pätami, hoci o ich prítomnosť ani nestojíš. Sú tam, trochu ťa otravujú, trochu sa ich chceš zbaviť, ale nemáš na to silu. Myslia to dobre, a tak ich toleruješ. Môže ísť o hocikoho – bývalú svokru, dotieravú „kamošku“, švagrinú tvojho brata. Možno si občas musela takéto „nie“ niekomu vysloviť aj ty a možno si vtedy hľadala tie správne slová, pretože ti bolo ľúto povedať to „nie“ priamo do očí. A možno si vtedy pod náporom vlastnej rozpačitosti aj prijala to pozvanie na kávu, aj si niekomu otvorila dvere, hoci sa ti jeho návšteva vtedy vonkoncom nehodila, a ten človek o tom, že sa vlastne vtiera, vôbec ani netušil…
No, drahá, a takto podobne fungujú niektoré „lásky“…
Nie je ľahké niekomu povedať, aby sa od nás vzdialil. A už vonkoncom nie je ľahké povedať to človeku, ktorý nás miluje a ktorý si s nami vysníval budúcnosť. Za niektorými „zlými“ chlapcami sa v skutočnosti skrývajú muži, ktorí nevedia, ako konkrétnej žene naznačiť, že v ich očiach nie je tá vyvolená. Nedajú si povedať, keď nevidia z jeho strany rovnaký záujem, a preto to skúšajú ďalej, tentokrát omnoho intenzívnejšie. Veď predsa – zase to čarokrásne – Čo ak? Čo ak to ešte iba nepochopil? Tak sa musím snažiť viac, nie?
No, akoby som to… Ani nie. Jedno „nie“, hoci aj zabalené do milých fráz typu: Teraz nemám čas. Možno nabudúce. Ešte neviem…, by ti malo bohato stačiť. Malo by ti stačiť na to, aby si pochopila, že tento muž ťa nechce a presviedčať ho o svojej hodnote je proste hlúposť. Tá najväčšia a najpochabejšia hlúposť, akú len môžeš urobiť, no my ženy sme jej, bohužiaľ, tak často schopné.
A potom nariekame, že sme stretli „zlého“ chlapca, ktorý sa s nami len zahrával…
Úprimne, tiež som si to dlho myslela. No ako roky plynú, ako sa mi spätne rozostruje zrak a ako sa občas obhliadnem do minulosti, vidím tam nie zlého muža… Ale jedného chlapa, ktorému muselo byť ľúto jednej ženy, ktorá sa do neho totálna zbláznila. A keďže jej nebol schopný rovno povedať, že o ňu záujem nemá, z ľútosti to s ňou aj skúšal. Stretol sa s ňou, prespal u nej, občas si s ňou niekam zašiel. A ona? Ona verila, že sa všetko na dobré obracia. Registrovala dobré aj zlé chvíle, videla, že to nie je ono, rozorvala si srdce na kúsky a dávala mu to za vinu. Pritom len stačilo, ak by nebola slepá.
Postupne sa mu možno naše stretnutia zapáčili, ale boli tam nejaké „ale“. Lásku si totiž nevynútiš, môžeš sa aj roztrhať. Možno ma aj mal rád, ale ťahalo ho to k iným, ku ktorým si, chudák, možno chodil aj oddýchnuť. Možno mu v tom vzťahu chýbalo niečo, čo inde vzniká prirodzene, ale keďže ja som si jeho pozornosť vydupala, hľadal to márne. A hlavne – mal ma ako na striebornom podnose. Dovolila som mu všetko. A takýto ľudia, či sme si to ochotní priznať alebo nie, za veľa nestoja. V očiach iných sa svojím prílišným záujmom o ich osobu viac zhadzujú, ako rastú.
No nikto nechce človeka, ktorý odhodil seba, aby našiel svoju polovičku.
unsplash.com
Čo chcem týmto článkom vlastne povedať?
Nechcem, aby to ženy vnímali ako zaujatú obranu mužov. Sú aj „tradiční“ zlí chlapci, rovnako ako sa medzi nami nájdu aj zlé ženy. Skôr chcem len poukázať aj na druhú stranu mince. Že zatiaľ čo jeden vidí vzťah takto – ako prísľub krajších časov, ten druhý sa v ňom nemusí cítiť až tak komfortne a sám so sebou môže zvádzať vnútorné boje. Tak ako by sme sa ja ani ty nezamilovali do niekoho „len“ preto, že miluje nás, takisto to nevie urobiť ten muž, o ktorého stojíš. Láska totiž nevzniká po rokoch úpornej snahy. Vzniká spontánne. A to, čo spontánnosť najmenej potrebuje, je tvoje úsilie.
Tým sa plynulo a zároveň obkľukou dostávam k druhému zhrnutiu – pozoruj, čo robí. Ale tak naozaj. Nehľadaj za vyhýbavosťou žiadnu jeho hanblivosť, typickú povahu alebo potrebu premyslieť si tento vzťah. Pozeraj sa na to, ako reaguje na tvoje „návrhy“. Nie každý vie vravieť nie. A preto ho tam ty musíš vycítiť a hlavne ho musíš rešpektovať. Žiadne: „Čo ak…?“ Ak aj nejaké „ak“ nastane, vždy sa vie dotyčný vrátiť. Tak ho viac svoju láskou nezaťažuj. Pretože nič nie je horšie ako žena, ktorá nepočula jedno nie a pýta si ďalšie.
Coverphoto: unsplash.com
O tom, aké je zbytočné bojovať o niekoho, kto nás nemiluje, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Kúpiť si ju môžete v každom dobrom kníhkupectve alebo v našom eshope TU.
