Viem si predstaviť, ako si práve hovoríš, že som sa zmenila, ako sa potichu pohŕdavo usmievaš a myslíš si, že si svoje rozhodnutie premyslím. Dlhý čas to tak bolo. Stačilo mi jedno prepáč… Odpúšťala som, pribehla som, robila som všetko pre to, aby sme boli spolu, nech si už ty robil čokoľvek. A tu ide práve o to, čo robíš ty. Neviem, či si uvedomuješ, ako ma to zraňuje, ale myslím si, že teraz je to už jedno…
Záleží len na tom, čo chcem ja a čo som odhodlaná konečne urobiť. Povedala som si dosť. Dosť nám dvom, dosť preplakaným nociam, dosť tvojim zbabelým výhovorkám. Prekvapilo to i mňa, preto verím, že si ostal prekvapený aj ty.
No ja som sa už rozhodla.
A nič nehodlám meniť. Už viac nebudem ustupovať a pozerať sa na to, ako prešiel ďalší rok, kedy sa len trápim. Jeden na lásku nestačí, musia chcieť milovať obaja. Obidvaja musia cítiť to isté, pretože ak jeden miluje a druhý predstiera, skôr či neskôr pravda vyjde na povrch, a ostro sa zabodne do srdca toho, kto dal do vzťahu svoje všetko.
Stalo sa to aj mne a dlho som sa pýtala, prečo je láska taká neférová. Prečo najviac raní tých, ktorí ju držia pri živote, ktorí v ňu veria a vedia si ju vážiť. Prečo nezraní tých, čo podvádzajú, klamú a iba ju predstierajú?
Možno sa až príliš zamýšľam, ale nemyslím si, že je to férové. V láske sú najväčšmi potrestaní tí, ktorí si to zaslúžia najmenej. Kdesi som počula, že ak sa raz človek, ktorý predtým niekoho zranil, skutočne zamiluje, nič dobré z takej lásky nevzíde. Sklamanie si ho počká a ten, koho miluje, na oplátku zraní jeho rovnakým spôsobom, ako kedysi zranil on.
Nie som si istá, či ti to želám, ale možno by ti niečo také pomohlo. Možno by si pochopil, že si predtým niekomu zasadil poriadnu ranu, a ak by si na vlastnej koži pocítil, ako to bolí, posunulo by ťa to vpred. To je však hudba ďalekej budúcnosti, pretože teraz si ťa neviem predstaviť ako milujúceho.
Nik iný s citmi druhých nezaobchádza tak bezcitne ako ty…
Viem, že ani teraz neveríš, že je koniec a že svoje slovo dodržím. No cesta ku mne je už zahataná. Predtým sa ti podarilo vyviaznuť z každého problému bez akejkoľvek ujmy, no myslím si, že nastal čas ukázať ti, že nič nie je nekonečné. Dokázala som ti odpustiť všetko, no tým časom už odzvonilo.
Jedno prepáč nestačí. Kedysi mi stačilo, no dnes už nie. A momentálne by nepomohlo ani tisíc prepáč… Už netúžim potom, aby si sa zmenil, aby si dospel a všetko bolo ružové. Teraz si želám len jediné. Dopriať si pokoj a čas na to, aby som sa spamätala z toho, čo sa stalo. A budem dúfať, že raz zabudnem. Na teba aj na to, ako bolí sklamanie.
Verím, že každý z nás raz nájde to svoje šťastie po boku niekoho iného.
A či si dovtedy budeme musieť prejsť niekoľkými skúškami, je otázne. Snáď sa naše životné cesty uberú takým smerom, aký je pre nás najlepší, a snáď raz zistíme, že všetko, čo sa stalo, sa stať muselo a doviedlo nás to tam, kde sme teraz šťastní. A tiež tajne a trochu naivne dúfam, že to bude čoskoro.
Autor: Radka Stanková
Coverphoto: Photo by Alireza Dolati on Unsplash