Ľudia sa nemenia. Ľudia nám len dávajú pocit, že sa chcú zmeniť. Nechajú nás myslieť si, že to dokážu. Nechajú nás želať si a dúfať v to, že zmena príde. Tisíckrát nám to sľúbia a tisíckrát sa znova sklameme v tom, že to nikdy pravda nebola a ani nikdy nebude. Nedokážu to. Aj keď sa prekonajú a pôsobia, že to naozaj chcú, nikdy to tak nie je.

Čakajú v prítmí na našu bolesť a len bezducho hrajú hry na naše krehké osobnosti. Chcú nás presvedčiť o tom, že sa zmenia. Chcú nás presvedčiť o tom, že nie je také ťažké nás o niečom presvedčiť. A ono to ani nie je také ťažké.

Veď sa pozri na seba. Dala si mu šancu už tisíckrát. A na ako dlho sa dokázal zmeniť? Na týždeň? Na mesiac? Na pol roka?

pinterest.com

Povieš si „nezvládol to, nezvládol sa zmeniť“. Figu, moja drahá. Nezvládla si to TY. Nezvládla si samú seba. Nezvládla si mu povedať „NIE!“ na jeho ďalšie báchorky. Nezvládla si sa mu pozerať do očí a vidieť v nich pravdu. Nezvládla si odhaliť jeho klamstvá a hry. Bála si sa jeho pohľadu. Bála si sa toho, že ho stratíš. Čo ak by to tentokrát naozaj dokázal, ale ty ho bez vyskúšania necháš odísť?

Bála som sa toho rovnako ako ty. Každý deň mi hovoril, že bude lepší. Že ma už nikdy nenechá čakať, zatiaľ čo on koketuje s inými ženami pri vedľajšom stole. Že už nikdy na mňa nebude kričať. Že už nikdy na mňa nevyštekne. Že si bude vážiť to, že ma má. Že už nikdy na mňa nezdvihne ruku. Že už nikdy neuprednostní prácu do neskorých nočných hodín pred spoločnou večerou pri sviečkach.

Spojenie „už nikdy“ sa začalo opakovať čím ďalej, tým častejšie, a pomaly strácalo na hodnote. Tak, ako „prepáč“, pokiaľ ho opakuješ príliš často. Ja som už nevládala. Prestala som dúfať v to, že sa zmení. Rezignovala som. Nechala som ho robiť všetky tie veci, ktoré mi predtým trhali srdce z hrude. Nechala som ho žiť svoj život a ďalej ním strpčovať ten môj.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Milovala si niečo, čo neexistuje

V takýchto obdobiach vám už nepomôže nič. Máte svoj život, ktorým sa predierate a snažíte sa nahovoriť si, že je všetko tak, ako má byť. Nepomôže vám už nič. Všetci sa vám snažia pomôcť ich radami o tom, ako ho nechať ísť, ale tým vám ešte viac ubližujú. A niekedy naopak pomôže jedno jediné slovo. Vznieti vo vás všetku zlosť, ktorá vo vás drieme, ako jednu obyčajnú zápalku. Jeho slovo.

U mňa to slovo predstavovalo ďalší z milióna zákazov. Bolo to ďalšie NIE z jeho zoznamu. V tom sa vo mne prebudilo všetko zlo sveta. Prečo ja mám tolerovať všetky jeho prešľapy, zatiaľ čo on nevie urobiť ani jeden kompromis?!

pinterest.com

Nič viac mi nebolo treba. Neviem, kde sa vo mne zobralo toľko argumentov, ktorými som ho zasypala. Neviem, ako som dokázala povedať mu zbohom a odísť. Dodnes sa tomu čudujem.

Viem len, že jeho NIE mi pomohlo prekonať samú seba a svoj strach.

Strach z toho, že už nikdy nestretnem nikoho lepšieho. Strach z toho, že možno som JA ten problém v našom vzťahu. Ten neopodstatnený strach zo seba samej. Dnes mi je už jasné, že jeho NIE mi pomohlo otvoriť novú, lepšiu kapitolu.

Nikdy som neverila, že budem vďačná za to, že mi vtedy povedal nie. Priala som si, aby povedal ÁNO, ale v skutočnosti som potrebovala jeho NIE. Jeho NIE, ktoré sa stalo mojim ÁNO.

coverphoto: pinterest.com

Facebook komentáre