Rozhodla som sa nechať ťa ísť… Tam, kam chceš. Tam, kam smeruješ. Tam, kde ťa zavedú tvoje voľby a tvoj pohľad na tento svet, v ktorom jeseň tak neznášaš. Jeseň je plná farieb, taká premenlivá každým dňom, s nejakou vlastnosťou konca, ktorú má vo svojej podstate odjakživa. Koniec jedného. No zároveň začiatok niečoho nového. Prichádza zima, no nie?
Nie je to ľahké. Nebolo to ľahké, nezdvihnúť ti telefón, neodpísať ti na správu. Nebolo pre mňa jednoduché, rozhodnúť sa nepočuť tvoj hlas, nevidieť ťa, nebyť s tebou. Neviem prečo si ľudia myslia, že áno. Že možno mňa to nemrzí, že možno ja som skutočne nemilovala?
Nie je to jednoduché, vzdať sa toho, čo milujeme. Nerobiť to, na čo sme zvyknutí, na čo sa tešíme. Veď kto bez problémov prestane fajčiť? Kto prestane piť? Kto prestane milovať toho, kto nám vlastne škodí?
Jednoducho, kto len tak bez bolesti a doráňanej duše prestane robiť, to čo mu vlastne ubližuje? Kto sa vzdá veci, ktorá ho zabíja ale pritom bez nej nedokáže žiť?
Ty. Bol si mojím liečiteľom. Liečiteľom zlých dní. Priateľom, ktorý tu vždy bol pre mňa. Staral si sa o mňa viac ako o seba a myslel si na mňa skôr ako na seba. Miloval si ma, každý môj kúsok. Celé moje telo aj dušu, moje vnútro, moje JA. Videl si ma skutočne, počúval si ma naozaj, nie len akože. Neboli to pretvárky. Bol si to ty a ja.
Viem, že áno. Vtedy, keď som to potrebovala. Vedel si, že to potrebujem. Že potrebujem teba, aby si mi pomohol, prežiť tie ťažké časy ľahšie. Ja si ťa tak budem vždy pamätať. Ako muža, ktorý ma zachránil pred utrpením zo zlomeného srdca. Ako muža, ktorý ma miloval a miloval by ma ešte dlho, keby som mu to dovolila. No ja nemôžem.
thoughtcatalog.com
Prepáč za to. Prepáč, že nemôžem byť sama sebou pri tebe. Chcem veľa, veľmi veľa. Chcem pomáhať ľuďom a chcem pomôcť aj tebe, keď to budeš potrebovať. No to neznamená, že nepotrebujem pri sebe niekoho, kto by pomáhal mne. Viem, že som silná a statočná. Viem, že ešte veľakrát spadnem, no znova vstanem. Viem, že keď budem mať problém, tak si ho vyriešim. Viem, že keď budem chcieť plakať, tak nájdem vo svojom tele silu a prestanem. Viem, že si viem pomôcť a tiež viem, že ty mi pomôcť nevieš.
Viem, že potrebujem niekoho, kto ma bude chcieť motivovať a viesť ďalej, než dokážem dovidieť.
Možno taký raz naozaj budeš. Možno naozaj potrebuješ svoj čas. No ten svoj potrebujem aj ja. A práve teraz ho potrebujem. Teraz ťa musím nechať ísť, aby som ja mohla ísť tam, kde som vždy chcela. Je to ťažké a je to smutné, nechať ťa ísť. Rozlúčiť sa s nejakou určitou časťou môjho života, v ktorej si bol hlavným hrdinom ty. A dej sa točil okola nás oboch. No viem, že to bude dobré, ako keď opadá lístie na jeseň a budúcu sezónu znova vyrastie. Nové, svieže, plné života. Iné, ako predtým, no to neznamená, že horšie. Popravde, nebude to jednoduché. Nebudem sa tváriť, že áno. Veď si bol môj a ja zasa tvoja. Nebude to ľahké,byť znova sama. Po čase s tebou. Po nociach strávených pri tvojom boku a po dňoch, ktoré boli naše spoločné.
Bol si prvým a ako sám hovoríš, na prvú lásku sa nezabúda. A ja nikdy nezabudnem.
