Kategória
Neviem, ako ďalej… Neviem, čo ďalej… Zostávam stáť v strede pustatiny a bojím sa čo i len obzrieť, pretože viem, že nech by som sa pozrela na ktorúkoľvek stranu, nič pekné by som tam nenašla. Mám za sebou tri roky vzťahu. Hm, ak to vzťahom vlastne môžem nazvať. Žiadna spoločná budúcnosť, žiadna minulosť, ktorá by bolo pevným základom… Len dvaja ľudia, ktorí sa k sebe nejako zaplietli a jeden z nich sa poriadne zamiloval.
Bola to veľká láska… A o to väčšia bola moja bolesť, keď som zistila, že tá láska bola len z mojej strany. Mala som totiž „šťastie“ na človeka, ktorý mi svoju nelásku nedával najavo krikom ani fackami. Vlastne mi ju nedával najavo nijako. Hral sa na zaľúbeného – a to je niekedy ešte horšie, akoby ma bol udrel. Pretože vtedy by sa mi v hlave rozblikali kontrolky a ja by som si nasledujúce mesiace dohovárala, že toto nie je vzťah, o aký ja stojím. Ale v mojom prípade to nešlo…
Prosím, pamätaj na to, že vzťah, ktorý si zvolíš, budeš zažívať každý jeden deň. Môže byť tvojou silou, ale aj záťažou. Môže ťa podopierať, ale aj ťahať ku dnu. Môže v tebe hromadiť šťastie, ale aj bolesť. Je to len na tebe a na ňom – koho si zvolíš, čo komu dovolíš a koľko toho prepáčiš. Či sa vzdáš predstavy lásky, ktorá v určitých odtieňoch vydrží večne, alebo na nej budeš trvať aj navzdory tomu, že si počkáš o pár rokov dlhšie.
Až príliš dlho mi bolo dobre. Asi až príliš dlho som sa cítila šťastne a konečne milovaná. Pár týždňov, ktoré som uverila tomu, že všetko naberá tie správne krásne obrátky. Že som sa na ceste mojím životom konečne posúvala ďalej.
A potom, len tak odrazu, som precitla…
Opäť!
Neviem, prečo som si myslela, že my sme ešte stále živá vec. Nezmýlila som sa prvý raz. Ale bola som si taká istá… Mám pocit, akoby si sa mi otočil chrbtom a nechal ma stáť uprostred sveta. Akoby som sa mala pozerať na tvoje nové šťastie, ktoré si so mnou nedokázal nájsť.
Stále vidím naše správy, všetky tie telefonáty, tvoj hlas mi stále znie v ušiach. Príde mi to, akoby to bolo včera. Akoby jeden okamih rozdelil svet na dve polovice…
Bolo to neskutočne ťažké, kým som sa naučila mať najradšej samu seba. Ale viem, že to malo naozaj zmysel. Veta „Najskôr musíš mať rád seba a až potom budeš naozaj šťastný a slobodný človek“, je spomínaná skoro v každom časopise, každej knihe alebo každom článku, kde sa venujú vzťahom a zlomeným srdciam. Práve táto veta mi zmenila môj život k lepšiemu. Život, ktorý dnes žijem, už nie je len životom iných, ale najmä tým mojím. A to je to podstatné.
