Kategória
Niekedy ma prepadne náhly smútok, ktorému sa nedokážem ubrániť. Príde odrazu, neviem to predvídať a odísť sa mu nechce. Je to smútok, ktorý ma celú pohltí a odoženie zo mňa všetku radosť, všetko šťastie na celkom dlhý čas. Neviem, či sa s tým stretávam iba ja, alebo to občas potrápi aj iných. Či aj ostatní občas majú pocit, že už ďalej nevládzu a že svet vôkol nich ich sem-tam poriadne ubíja.
Nech to už medzi nami skončilo akokoľvek, nachádzam v sebe odvahu ešte ťa o niečo poprosiť. Naposledy… Je to prosba, ktorá sa už netýka mňa, pre seba už nechcem skutočne nič. Už ťa naozaj nebudem prosiť o to, aby si zostal, aby si si premyslel, či ma miluješ alebo nie. Ja osobne už od teba chcem iba jediné. Záleží mi už len na jednom…
Vraví sa, že to, čo dáš, sa to vráti. Ale ak zamiluješ do niekoho, kto vie milovať iba seba, tak vtedy to neplatí. Vtedy hádžeš kamienky do poriadne hlbokej studne a počuješ len nepatrné žblnknutie. V tom horšom prípade to robíš tak dlho, že sa z toho pomaly, ale isto zblázniš. A raz… raz si uvedomíš, že to, čo robíš, je poriadny nezmysel.
Dievčatá sú veľmi výnimočné bytosti… Keď si samy myslia, že sa veľmi dobre poznajú, rýchlo sa vedia zneistiť určitou ich reakciou alebo zareagovaním na nejakú situáciu… A to dokonca až tak, že samy ostanú prekvapené, ako vlastne reagujú. Nikdy by to totiž o sebe nepovedali…
Zo začiatku bolo všetko pekné. Povedala by som, že až dokonalé. Prežívala som pocity šťastia a radosti. Vedela som, že vždy budeš pri mne stáť, nech sa bude diať čokoľvek. Užívali sme si spoločné chvíľky plné radostných okamihov. Mnoho zážitkov sme spolu zažili. Milovali sme naše životy, ktoré do seba bezchybne zapadali.
Neľutujem nič z toho, čo som urobila, ale ak by som mohla niečo zmeniť, nebála by som sa toho. Mnoho vecí by som urobila skôr, menej by som váhala, nachádzala by som v sebe menej trpezlivosti a prestala by som pasívne čakať, kým sa isté veci zlepšia.
Pretože ony sa nezlepšia…
