Kategória
Všetci rad do radu si prajeme byť nájdení, byť milovaní, byť niečím a pre niekoho výnimočným. Avšak toto už i sami zažívame – úprimnú lásku, stavanú nielen zo svetlých, ale aj z tých tmavých stránok. Pri každom pohľade do zrkadla vidíme odraz niekoho, o kom často pochybujeme. Na druhej strane tam ale vidíme osobu, ktorá aj napriek všetkému stále stojí tu.
Možno sa ti to zdá ako klamstvo, ale pravdepodobne viem, ako sa cítiš. A možno ti to vraví každý, ale ty nikomu neveríš. Všetky tie pocity, ktoré by si si najradšej vyškrtla z duše, dôverne poznám. Beznádej. Zúfalstvo. Zmätok. Smútok. Ľútosť. Hnev. Pocit, že sa nevieš pohnúť z miesta a stojíš tam, kde si, akosi pridlho, hoci by si sa najradšej rozbehla vpred a viac sa neobzrela…
Najťažšie je prinútiť sa urobiť krok, o ktorom vopred vieme, že nás zraní. Krok, ktorého sa bojíme, pretože sme si istí, že tým mnoho stratíme. Krok, ktorému predchádza neľahké rozhodnutie, ktoré nás straší… No aj o tom je život. O rozhodnutiach, ktoré bolia, ale musíme ich urobiť, pretože už ďalej nedokážeme existovať. Aj za cenu preplakaných nocí a dní plných neistoty.
Pamätáš sa na deň, kedy ste sa prvýkrát stretli? A možno si na ten prvý nespomenieš, ale pri tom mene si spomenieš na všetko, čo si s tým človekom každú chvíľu prežívala. Dokonca si spomenieš aj na to, aký ubolený a utrápený bol tvoj život predtým, ako prišla možnosť spoznať tohto človeka. Neverili ste ľuďom, pred každým ste mali strach otvoriť svoje srdce a podeliť sa s niekým o svoje trápenie, ale aj radosť…
Už je to nejaký ten čas, odkedy som pochopila… Kedy som prišla na to, že my dvaja nie sme práve šťastná kombinácia. Naše povahy jednoducho nie sú predurčené na to, aby spolu pokojne nažívali. Tvojou prioritou si ty a nikdy sa nebudeš vedieť kvôli nikomu obetovať. Vždy sa budeš pozerať len na to, aby si bol spokojný práve ty. A ja?
Každý z nás nosí v sebe aspoň trochu závisti. Pozeráme sa na druhých a porovnávame sa s nimi, pričom na seba potom nazeráme poriadne kritickým okom. Ak závidíme a mieru závisti si dokážeme ustriehnuť, je to v poriadku. Vďaka nej tak pocítime, že nemáme niečo, čo by sme chceli, a to nás prinúti na sebe pracovať. Posunieme sa o niečo ďalej, aby sme získali to, po čom túžime.
