Category
Nielenže som v tu chvíľu nevedela, čo som získala…. Bol to nevinný deň, ktorým sa to všetko začalo.
Zmenil moje ja.
Zmenil moje myšlienky.
Zmenil všetko.
Prišla mi bežná správa, ktorá má pre mňa deň čo deň väčší význam.
Pojem šťastie má v dnešnej dobe veľmi veľa podôb. Nejde len o šťastie ako také, no môže ísť aj napríklad o pocit uspokojenia či dosiahnutie nejakého dávno stanoveného cieľa.
Podľa mňa je pojem šťastie veľmi obšírna téma, no dôležitá natoľko, aby sme sa nad ňou aspoň na chvíľu pozastavili.
Chcem, aby si vedel, že sa práve usmievam. Tak ako sa budem usmievať vždy, keď sa vedľa teba zobudím. Nežne ti pohladím tvár a pritúlim sa k tebe, pričom z teba strhnem polovicu prikrývky, čo ťa možno mierne naštve. Ale verím, že budeš tieto chvíle milovať… Tie chvíle, kedy budeme spolu šťastní. Dúfam, že šťastie pociťuješ aj teraz. Milujem totiž ľudí, ktorí sú šťastní stále, za každých okolností…
Kedysi dávno bolo na tomto svete dievča, ktoré neverilo v nič pekné. Bolo príliš sklamané, doslova sa bálo čo i len vyjsť von, pretože prestávalo dúfať, že ho tam môže čakať niečo príjemné. Zanevrelo na ľudí, lebo si chcelo pred nimi chrániť svoju utrápenú dušu…
Milovalo, no nebolo milované. Chvíľu si to myslelo, ale potom vždy prišla rana. Práve od človeka, od ktorého by to čakalo najmenej.
Vybral si si. Nie mňa, ale ju. Aj napriek tomu, že sme tvorili pár takmer dva roky, si ma dokázal za jeden večer vymeniť. A ja to akceptujem. Ty sám si sa tak rozhodol. Vybral si si a ja som odišla. Už navždy z tvojho života. Pamätáš si na to, koľkokrát si mi napísal, že je koniec? Vždy, keď som si to prečítala, moje oči zaplnili slzy…
Nič nebolí viac než rana od človeka, ktorého máme radi… ktorého milujeme, ľúbime alebo nám na ňom záleží. Od niekoho, koho sme si pripustili bližšie k telu, zverili mu svoje tajomstvá a naivne sa domnievali, že bude súčasťou nášho života už naveky. Považovali sme ho za niekoho, kto jednoducho neodíde, s kým už navždy budeme zdieľať naše radosti i trápenia, kto sa z nášho sveta nikam nevyparí a večne bude stáť po našom boku. Veď prečo by to malo byť inak?
