Category
Čo ak mu ublížim? Čo ak on ublíži mne? Čo ak si len myslím, že ho ľúbim? Čo ak to vôbec nevyjde? Čo ak ujde hneď, ako zistí, kto vlastne som? Čo ak??
Príliš veľa otázok.. V hlave mi behajú ako pojašené, raz sa objaví jedna, potom druhá, na chvíľu si dajú oddych, ja si myslím, že to už konečne ustalo ale zrazu bum.. Čo ak..
Nebojím sa, že mi ublíži.
Ďalšia prevrátená strana v mojom živote. Hľadíš na mňa, vidím, ako pohľadom skúmaš moje telo a v očiach máš otázku.
Prečo nie?
Lebo…
Mám chuť kričať: „Lebo si uvedomujem svoju hodnotu.“
Píšem Ti… Píšem Ti riadky, ktoré asi nikdy nebudeš čítať… Píšem Ti, aby som zo seba vypísala všetku tú úzkosť, smútok, sklamanie… Dnes som spravila chybu, nie prvú a obávam sa, že ani poslednú v spojitosti s Tebou… Dnes som si čítala naše staré maily. Áno, tie, ktoré sme si písali na úplnom začiatku. Plní nadšenia, nádeje a nesklamaní. Zabolelo ma to, ani netušíš ako… Akoby ich písali iní ľudia. Vlastne, vyzerá to, akoby si Ty bol úplne iný človek.
Ako ďalej? To je otázka, ktorú si kladiem každé ráno. Klamala by som, ak by som povedala, že si ju kladiem len ráno, pretože si ju kladiem aj každý večer pred tým, než zaspím. Niekedy sa pýtam, čo som spravila zle, inokedy pre zmenu to, čo mám spraviť, aby som bola opäť šťastná. Sú dni, kedy som presvedčená o tom, že šťastná naozaj som, no nie je to tak. Presviedčam nielen svoje okolie, ale aj samu seba. Viem však, že by k môjmu šťastiu stačilo naozaj málo. Keď sa však nad tým zamyslím, začínam pochybovať o tom, že je to skutočne málo…
