Kategória
Snívala si o rozprávke. Ten krásny šťastný koniec… Veriť, že veci sa môžu obrátiť tým správnym smerom. Až pokiaľ ti do života nevstúpil on a postupne si zistila, že tu ti nepomôže k šťastnému koncu nikto ako v rozprávkach.
Musíš si pomôcť sama.
Byť silná sama pre seba…
A znovu sa to stalo… Opäť s tým istým scenárom, opäť s tým istým chlapom… Všetci vedeli, ako to dopadne, a ja som sa napriek tomu do toho pustila ako prvýkrát. Dnes tu sedím… Sama. Aké prekvapenie… Dva týždne nejem, nespím, plačem. Mám pocit, že mi niekto vytrhol srdce a roztrhal na milión kúskov. A namiesto srdca mám v sebe obrovský, ťažký, nechutný balvan, ktorý cítim pri každom nádychu.
Ten pocit, keď sa ráno prebudíš a zistíš, že je to predsa len realita. Máš chuť znovu zaspať a preniesť sa do iného sveta, v ktorom ťa nič netrápi. Ten nepríjemný pocit na hrudi, ktorý sa ozve vždy, keď si uvedomíš, že tým problémom budeš konfrontovaná. Že pred ním proste neutečieš, čaká ťa tu a ty vôbec nevieš, ako sa z toho dostaneš von. Pretože zatiaľ žiadne východisko nevidíš. Namiesto nádeje cítiš len zúfalstvo, paniku a bezmocnosť. A ty sa pýtaš samej seba, ako toto máš zvládnuť…
Užívaj života a daj na svoju intuíciu. Viac výstižnejšie som to napísať asi nemohla. Život mi to dal naozaj v týchto dňoch pekne pocítiť a budem to cítiť minimálne ešte pár týždňov. V krásne piatkové ráno som odprevadila deti do školy a škôlky a nezabudla som im pripomenúť, že sa poobede vidíme. Pobozkala som ich na čielko a s radosťou sme si s kamarátkou užívali kávu. Taká maličkosť, však?
Poznáte ten pocit, keď sa pozriete do minulosti a poviete si, ako veľmi vám bolo dobre, no vy ste to vtedy vôbec nevideli? Stále ste si hľadali nejaké dôvody, prečo nebyť šťastným, prečo si neuvedomiť, že vás nič vážne netrápi? Tak ten práve prežívam ja… Pred mesiacom by som na otázku ako sa máš odpovedala, že môže byť lepšie. Že stále je toho veľa v práci, že som stále viac a viac unavená, že ešte nemám to alebo ono… A dnes si vravím, že čo ma, sakra, tak veľmi štvalo…
Alebo inak povedané: „Si bezcitná a chladná.“ Takto zneli slová z úst jedného dievčaťa. Miestami ma to zahrialo pri srdci, a to z toho dôvodu, že sa mi to konečne podarilo. Bola som v mojom vytúženom cieli. Nemyslím byť tou bezcitnou, ale držať si zdravý odstup od druhých ľudí. Mám svoje vákuum, svet, vesmír ukrytý hlboko vo svojom vnútri. Poznám ho iba ja jediná…
