Kategória
Veľa z nás sa už v živote stretlo s chlapcom, ktorý nás priťahoval – či už po fyzickej, alebo psychickej stránke. Cítili sme sa pri ňom tak žiaduco. Veľa, veľa sme sa rozprávali, o všetkom a v podstate o ničom. Pri každom jeho úsmeve sa nám začali podlamovať kolená a keď sme boli s ním, tak nám čas utekal až príliš rýchlo. Najradšej by sme ho zastavili a priali si, nech tá noc trvá večne…
Možno je to súčasnou dobou, možno mám len nejaký zvláštny splín, ktorý ma priviedol k týmto myšlienkam. No čoraz častejšie sa pozerám do minulosti a premýšľam, čo by som zmenila. Viem, že to nikam nevedie. Minulosť už nezmením a ani nezvrátim jej dôsledky. No pre mňa je to v poslednom čase balzam na dušu. Nachádzam tam seba. Svoje chyby, svoje omyly, všetko, na čom som sa popálila. Nechať minulosťou minulosťou je krásne a oslobodzujúce. Ale taktiež rovnakú slobodu hľadám v ponaučeniach, ktoré z nej plynú.
Keď som bola mladšia, neustále som mala nejaké očakávania. A ak sa mi mnohé z nich nenaplnili, upadala som do zúfalstva. Ak mi skrachoval vzťah, na ktorom som bola odhodlaná pracovať, brala som to ako vlastné zlyhanie. Ak sa mi nepodarilo niečo, čo som túžila dosiahnuť, vravela som si, že som neschopná, pretože iným sa to jednoducho podarilo. Proste ak sa stalo niečo, čo sa vymklo z mojich predstáv, dávala som si to za vinu…
Dlho sa mi žiadne slová nedrali na jazyk. Všetko, čo sa stalo, ma paralyzovalo, veď som prekvapila nielen teba, ale predovšetkým seba. Nečakala som, že to raz urobím s takou ľahkosťou. Že sa len tak z ničoho nič rozhodnem povedať nám zbohom a nechám v minulosti aj bremeno tvojich nikdy nenaplnených sľubov, ktoré ma predtým len nútilo poslušne zostať na jednom mieste. Nevedela som, akými slovami to ukončiť – aspoň sama pred sebou…
Som ten typ človeka, ktorý ak raz niečo uzavrie, už sa k tomu nevracia. A čím viac je to uzatváranie ťažšie, o to viac som presvedčená, že znovu otvárať tieto dvere vôbec nie je dobrý nápad. Túto svoju – nazvime to zásadou – som porušila iba raz a odvtedy viem, že musím byť ešte zásadovejšia. Neoplatilo sa mi to. Staré rany sa rozjatrili, pribudli k nim nové, z čoho som sa poriadne poučila.
Mám za sebou viacero vzťahov. Nebolo ich príliš veľa, skôr by som povedala, že vzhľadom na môj vek tak akurát. A všetky tie lásky, ktoré som horko-ťažko kedysi uzavrela, mali čosi spoločné… Niečo mi brali. Niečo, čo dnes vnímam ako dosť podstatné. Niečo, čo by som teraz, po toľkých skúsenostiach, už dobrovoľne nikomu neodovzdala. Bolo to čudné – nachádzať v láske bolesť, neistotu a sklamanie a napriek tomu v tom pokračovať.
