Drahý otec…
Dlhé roky som hľadala tie správne slová, ktorými by som mohla alebo vedela zlepiť tú dieru. Bola som ešte malé dievčatko, keď si nás nechal. Nerozumela som tomu… Prečo? Hľadala som odpovede na moje otázky, no neúspešne. Musela som dospieť a prísť do určitého veku, aby som to pochopila. Dovtedy si mi ani nechýbal. Ja som ťa vo svojom živote nepotrebovala. Aj tak si zabudol, že existujem. Neozval si sa počas roka a ani na Vianoce…