Blog

Láska. Zaľúbenosť. Slová, okolo ktorých sa točí celé naše bytie. Pretože lásku buď dostávame, dávame, alebo po nej túžime. Naše prvé tínedžerské lásky sú krásne, občas veľmi naivné. Väčšinou keď niekoho stretneme, myslíme si, že nám to musí vydržať už navždy. Avšak len šťastlivci nájdu domov v človeku hneď na prvýkrát. Tí, ktorí šťastlivcami nie sú, dostanú manuál, podľa ktorého sa budú riadiť pri ďalšom zaľúbení. V tomto manuáli už majú napísané, ako sa vyhnúť predošlým chybám a nedostatkom, pre ktoré to naposledy nevyšlo.

Vystihnúť slovami pocity, ktoré sa vo mne odohrávali, je takmer nemožné. Všetko navôkol mňa odrazu prestalo dávať zmysel, prestala som sa pozerať na svet farebne a videla všetko čierno-biele, bez duše, bez akejkoľvek lásky či súcitu.
Stratením teba, som stratila seba. Tá láska medzi nami bola nevyspytateľná, plná iskier, ktoré lietali nad nami ako ohňostroje, plná vášne, objavovania okolitého sveta spoločne či jednoduchého snaženia sa stáť po boku toho druhého za každých okolností.

Pozrieš sa na neho a pýtaš sa, či je to ešte stále on. Zrazu je iný. Zrazu je to muž, ktorý „ti nič nehovorí“, hoci sa spolu sem-tam ešte rozprávate. Čoraz viac na sebe pozoruješ, že k nemu cítiš čoraz menej citov. Je ti jedno, či niekam ide alebo sedí doma. Možno ti vtedy, keď sa za ním zavrú dvere, aj odľahne. Povieš si, že máš pokoj. Chvíľku pre seba. Chvíľku, kedy ťa nik neruší a kedy môžeš byť sama sebou.

Občas láska nie je jednoduchá. Kto si to myslí, ešte si nezažil všetky lásky, vrátane takej, ktorá spojila jeho a tú nesprávnu osobu. Občas láska bolí. Poriadne. A polemiky o tom, či to vlastne láska je, sa nám vtedy viesť nechce. My milujeme. A ten druhý… Ten nás učí. Najprv milovať viac. Jeho. Potom ako ho viac nemilovať. Neúspešne. A na úplnom konci… V tej (ne)láske hľadáme lásku k sebe, pretože ju láska k nemu z nášho srdca načas vytlačila.

Ak by som ho odvtedy, čo sa všetko pokazilo, už nikdy nestretla, myslela by som si, že to bol len sen. Vždy som mu hovorila, že je neskutočný. Na tom sa nič nezmenilo. Často som ho tak oslovovala. Teraz si ho držím v spomienkach ako poklad. Bol iný. Ako nikto predtým a nikto potom… Od začiatku sme vedeli, že to je len krátky spoločný príbeh, ktorý nemá šťastný koniec. Ale nedalo sa tomu ubrániť.

Trvalo mi dlhšiu dobu, kým som isté veci spracovala a prijala. Okolnosti v mojom živote ma to naučili. Byť v istých momentoch viac tvrdou a naučiť sa myslieť aj na seba. Vždy som hľadela na to, aby boli druhí spokojní a šťastní, ale na úkor vlastného pokoja a mieru na duši. Nejdem ťa tu poučovať o tom, čo by si mala robiť a čo nie. Jediné čo od teba chcem, aby si sa dala na prvé miesto.