Kategória
Vidieť, ako nás niekto zamenil a našiel si za nás náhradu, je bolestivé. Mnohí sa s tým nevedia zmieriť ani po rokoch a dusia to v sebe. Vidieť šťastnú tvár niekoho, koho si miloval, s niekým iným, neraz zabolí. Každodenne vstávame s bolesťou na hrudi a líhame si do postele s prázdnotou, ktorá signalizuje, že nám niekto chýba…
Vždy bolí byť odmietnutý a odignorovaný. Stretnúť sa s tým, že nás niekto poblázni, zaujme, dá nám nádej… Urobí radosť, poskytne šťastie a zapáli v nás iskru vďaky a lásky. Práve v týchto momentoch sa naša láska začína a my do nej padáme hlbšie a hlbšie, až sa zaľúbime. Čo však potom, ak tá osoba neprijme naše city a zistíme, že sme boli odmietnutí či neprijatí? Keď ľúbime nadovšetko a sme ignorovaní?
Je zločin chcieť milovať a byť milovaný? Azda hľadať lásku v dnešnom svete je veľmi trúfalé. Až priam zúfalé. Niekto má šťastie ju stretnúť na prvýkrát. Zaľúbi sa, zosobáši sa, má deti a takto pekne spolu s partnerom postupujú ďalej. Niekto si zasa prejde vzťahom, z ktorého sklamane odchádza, lebo v ňom nenašiel to, čo hľadal, a púšťa sa do ďalších vzťahov s cieľom nájsť tú pravú lásku. Niekto iný nemá na lásku šťastie vôbec, hľadá a nie je mu to dopriate. Kde je chyba?
Sedím na okraji bazéna, nohy ponorené vo vode, pozerám sa na vodu, ako v nej robím jemné vlny, a premýšľam – ako vždy, ako stále. Snažím sa utiecť pred svetom, ktorý mi ponúka všetko, avšak zisťujem, že ja všetko nepotrebujem, potrebujem len štipku lásky, zopár drobnej radosti, kúsok šťastia a hŕstku dobrej nálady. Môj pohľad smeruje na vodu, keď prídeš ku mne ty, posadíš sa vedľa mňa a spýtaš sa, či sa môžeš ku mne pridať. Spýtam sa, či tým myslíš robenie vĺn vo vode, len sa usmeješ a povieš, že pri mne budeš robiť čokoľvek, len ak budeš môcť byť so mnou.
Moje správanie nebolo správne, odísť bez slov, odísť bez vysvetlenia, moja bolesť bola väčšia ako všetky naše spomienky, ako všetka naša minulosť, prítomnosť či budúcnosť. Moja láska nedokázala milovať teba. Obviňujem sa, lebo som urobila niečo, čo robili mne druhí. Vždy som bola obeť, teraz som obeťou urobila teba. Zabudla som na svoju bolesť, zabudla som na našu lásku, zabudla som na tvoje city. Cítim sa hrozne, nie preto, že som ti ublížila, ale preto, že si ma k tomu donútil…
Je to vôbec vzťah? Každý máme na to iný názor. Pre niekoho je to niečo moderné, normálne a sčasti vyhovujúce. Pretože to prináša veci, ktoré chceme, a nemusíme sa ani nachádzať vo vzťahu. Uspokojenie. Pre niekoho iného to je strata času. Vzťah, ktorý nikam nevedie, nenapreduje, nemá význam. Titul priateľ/priateľka nemáš, ale kamarátom/kamarátkou nechceš zostať. Mnohí takýto vzťah neuznávajú, iní ho zase podporujú.
