Kategória
Mám pocit, že sa všetko okolo mňa zbláznilo. Alebo som to ja – tá bláznivá?? Zbláznená do života, do niečoho spontánneho, do túžby milovať, byť milovaná, byť nadchnutá, zapálená pre cit, dať niekomu samú seba celú…
So zovretým hrdlom píšem tieto riadky, pretože vraj pomáha, hodiť to na papier. Tak skúšam. Je to len ďalšia
z možností, aby mi tá úzkosť nezobrala energiu a chuť sa na svet pozerať krajšie, lepšie. S úsmevom. Plač. Nepomáha.
Bol to úplne obyčajný deň. Aspoň som si to myslela. No v ten deň som dospela a urobila veľký krok, pomyselnú čiaru za doterajším životom.
Pamätáš, ako sme začínali? Je to tak dávno… Ja áno. Pamätám si všetko. Dobré aj zlé. Pravdou je, že viac bolo toho zlého, ale to som ja, malé zaľúbené dievčatko, nechcela vidieť. Nechcela som vidieť tvoje chyby… že by si mi mohol venovať viac času.. že by si sa mohol snažiť niečo budovať..
Veď to poznáš. Prídeš do veku, kedy sa začneš zaujímať “o to” pohlavie, s ktorým si sa v detstve doťahovala a nenávidela. Hovorila si si, že ty nikdy chlapca nechceš, hnusili sa ti. Veď prečo by si chcela byť s niekým, kto ti vkuse ťahá vrkoče a berie pastelky. No jedného dňa dospeješ a začneš sa “o to” pohlavie, ktoré si predtým neznášala , zaujímať. Zrazu sa ti začne páčiť ten hnedovlasý malý chlapec s veľkými modrými očami. S kamoškami začneš preberať každý pohľad, ktorý ste na seba hodili. Hovoríte si o každom chlapcovi, ktorý ti napísal, a ktorý ťa zavolal von.
Už je to nejaká chvíľa, čo spolu nie sme. Nie je dňa, kedy by som si na teba nespomenula. Viem, že takto to proste chodí… Vzťahy začínajú, vzťahy končia. Na svoj prvý vzťah som čakala na môj vkus dosť dlho. A myslela som, že ten bude trvať navždy. Ale tak to nebolo.
No napriek všetkému čo sa stalo a mohlo sa stať, som nášmu koncu vďačná. Vďaka nemu som niečo zistila…
Tento pocit zažila asi každá z vás. Pocit, že ju každý opustil, že ostala sama a vlastne už ani nevedela, kto v skutočnosti je. Nezažila som to prvý krát, ale minulú noc som vedela, že je to posledný krát, kedy chcem cítiť tento druh bolesti. Na druhé ráno som sa zobudila a rozhodla som sa, že sa takto cítiť už nechcem. A tak som sa zmenila.
Nikdy som si to neuvedomovala, ale v podstate každý okolo mňa niečo odo mňa očakával.
Sú dve hodiny ráno. Vyťahujem slúchadlá, zapínam obľúbený playlist, v snahe vyhnúť sa tomu. V snahe zaspať a zastaviť prudký tok myšlienok. Najprv sú celkom príjemné a bežné, no neskôr sa zmenia vo výčitky. Výčitky, ktoré neutíchnu ani v tom najväčšom tichu.
Každý z nás má iný spôsob, akým miluje, no ten môj je až príliš postavený na logike. V láske však nie je potrebné hľadať logiku. V lásku je potrebné veriť, dúfať a predovšetkým ju cítiť.
Lásky s nesprávnym koncom nám ukážu, akí skutočne sme. Na povrch vyplávajú všetky naše vlastnosti, aj také, ktoré za iných podmienok ostávajú hlboko ukryté v našom vnútri. Naučia nás milovať oveľa viac, ako sme si mysleli, že vlastne dokážeme, ukážu nám, ako sa správame, keď sa bojíme straty.
-Mia- Máme tu piatok a článok od vás. 🙂 Viac vašich príspevkov nájdete na stránke Úlomky
Lásky, ktoré nás zmenia – Ulomky zeny
Najviac nás dokážu zmeniť a naviesť na ten správny smer práve nesprávne lásky. Vzťahy s naoko tragickým koncom, ktoré nás na…
