Kategória
Rozmýšľam, čo ženy chcú od mužov najviac. Vedela by som toho vymenovať mnoho, ale ak sa zamyslím, tak všetko, čo chceme povedať (láska, úprimnosť, dôvera, bezpečie, vernosť a mnoho ďalších slov), spájam do jedného a to… Bojovnosť. Ženy, teda aspoň ja, chcem od mužov, aby bojovali. O nás, o ženy. Lebo ak muž bojuje, dokazuje jej tým všetky slová, ktoré k láske patria. Hovorím o takom boji, kedy sa snaží. Kedy prejavuje záujem, kedy je pri vás, i keď nie je.
Žijeme len raz, práve tu a práve teraz. Tak sa mi to zasnívalo pár dní dozadu a mňa to tak trošku nakoplo k tomu, aby som sa k tomu vyjadrila. Tento známy hit pozná už asi naozaj každý, dokonca aj moja 81ročná babka, ktorá je mojou veľkou inšpiráciou. Tá ma po mojom predchádzajúcom článku „Trpezlivosť“ prosila, aby som písala ďalej. Tak jej spravím radosť. Nad tými slovami som sa popravde nikdy nezamýšľala, iba ich spievala dookola, pokiaľ mi to nezačalo liezť aj ušami. Tak si to ideme rozobrať…
Pred tromi rokmi som stretol veľmi zaujímavú, dobrosrdečnú, snaživú a obetavú ženu. Vždy som si myslel, že mám rád výrečné ženy, ale ona ma zaujala práve tým, že bola tichá a introvertná. Netrvalo dlho a zaľúbili sme sa do seba. Niekoľko mesiacov na to sme spolu začali žiť a po roku som vedel, že s ňou chcem stráviť život. Každý deň bol niečím výnimočný – ani nespočítam, koľkokrát som sa do nej znova a znova zamiloval.
Tajne som si želala, aby si sa vrátil. No teraz sa pýtam – stojí mi to za to?
Od nášho rozchodu ma prenasledovali výčitky, spomienky a obrovská bolesť. Každé ráno, každú noc som blúdila myšlienkami k tebe, k nám… A v hĺbke toho všetkého som si priala, aby sa vrátil ten môj princ. Lenže ako šiel čas a ja som stále premýšľala nad nami, nad tým, čo som urobila zle, začalo prichádzať čoraz viac a viac myšlienok, či je to skutočne to, čo naozaj chcem.
Práve sa mi zlomilo srdce na niekoľko častí a ani o tom nevieš. Vlastne ty si ani neurobil nič zlé. Si naďalej tým istým, ale niektoré veci nedokážem prijať. Nepýtaj sa otázku, na ktorú nedokážeš prijať odpoveď. Občas si myslím, že som silnejšia, než v skutočnosti som. Avšak som natoľko silná, že viem uhrať to, ako stojím pevne na nohách, aj keď nestojím. Práve som padla na kolená so všetkým, čo som držala. Uvedomila som si, ako mi na tebe záleží.
Srdce alebo rozum?
Čím sa riadiť? Čo je správne? Hovoria o mne, že som silná žena. Asi som, ale napriek tomu, bojím sa… Bojím sa lásky a všetkých citov s ňou spojených. Pretože práve láska ma robí zraniteľnou…
Obaja sme hľadali niečo, čo sme doma po dlhých rokoch už nenašli…
Lásku, obyčajnú, čistú, jednoduchú…
