Blog

Hej, princezná… Ty – áno, ty… Si krásna, naozaj krásna… Si ako víno, tvoje roky z teba robia bohyňu.. A nie, nie je pravda, čo povedia on, ona alebo ktokoľvek iný, pretože ty si nádherná. Naozaj. Máš krásne boky, nádherný zadok, po ktorom túži nejeden muž, k tomu krásne prsia a nádherný úsmev, úzky pás. Zlatko, si ako presýpacie hodiny. A si nádherná.

Niekedy sa uspokojíme s plastovým srdcom, ktoré vyzerá ako krištáľ, len preto, aby sme nejaké mali, a pritom si neuvedomujeme, že práve za rohom môže byť skrytý skutočný krištáľ. A láska môže byť naozaj krištáľová. Avšak hladné srdce vie prijať mnohé klamstvá. Ten moment, keď pochopíme, že sa nič nemôže zahojiť, pokiaľ to naozaj nebudeme sami chcieť, bude to, čo zmení náš svet.

Koncom minulého roka som si urobila poriadok vo svojom živote i vo svojich prioritách a pomaly som začala očisťovať svoj život od ľudí, ktorí tam už nemajú priestor navyše. Povedala som si na ten čas, že nikoho nechcem. Posledná skúsenosť mi ukázala, čo čakám od vzťahu a čo chcem od samej seba. Tvrdá práca na sebe, na svojom osobnostnom rozvoji a na tom, čo chcem vo svojom živote dosiahnuť a ísť si za svojimi snami.

Niektoré vzťahy v našom živote už nikdy nechceme znova prežiť. Niektoré vzťahy by sme zopakovali aj napriek všetkej bolesti, ktorú sme v ňom zažili.
Nebýva ich mnoho, ale všetci takú osobu v živote máme, že aj napriek všetkému by sme si ju zas a znova vybrali.
V ďalšom živote…

Vybral si si ju, spomedzi všetkých, spomedzi mňa. Kedysi som to bola ja, koho si všade hľadal, neubehlo ani tak veľa času a zrazu ma nehľadáš, zrazu ma neriešiš, zrazu neexistujem, zrazu ma nechceš, ale chceš ju. Čo má ona a ja nie? Je krajšia? Je chudšia? Je milšia? Je lepšia? Hľadám na nej niečo, čo ja nemám. Lenže to sú moje oči, nie tvoje. Snažím sa svoje srdce upokojovať, že možno raz pochopíš, no aj keby… Ja už ťa nebudem chcieť. Nebudem niekoho druhou šancou, mala by som byť prvou voľbou.

Od nášho prvého stretnutia prešlo pár mesiacov, pár dní, pár hodín i minút. Ako keby to boli roky, a pritom v sekunde, keď som ťa uvidela, som sa cítila ako niekto iný. Naše stretnutie nebolo ničím výnimočné, obyčajné stretnutie, kedy muž stretne ženu, kedy žena stretne muža. Rozprávali sme sa pár minút, pár hodín. A potom každý z nás odišiel zasa na svoju cestu, lenže bol v nás pocit, že niektoré vety zostali nevypovedané. Zostal v nás pocit, že sme si nepovedali všetko, že by sme sa mali ešte niečo vidieť…