Kategória
Aj vás táto doba núti viac premýšľať? Mňa áno. V poslednom čase veľa premýšľam o láske, vzťahoch, o ľuďoch, ktorí kráčajú životom so mnou. Verím tomu, že každý jeden má v našich životoch zohrať nejakú úlohu. Rodičia, spolužiaci, kamaráti, prvá láska. Dokonca aj ten, kto nám zlomil prvýkrát srdce, pri kom sme vyslovili vetu: „Už nikdy sa nezaľúbim“. A potom sú tu ľudia, ktorých budeme ľúbiť navždy iba tajne, pretože vedľa nich už kráča niekto iný.
Bežala. Topánky sa jej šmýkali na rannom mraze. Kde-tu boli kamene ešte dokonca pokryté snehom. O zbytok sa postaral strmý svah. Aj napriek tomu však utekala ďalej. Na vrchu cesty spomalila. Odchýlila hrubý konár vysokého smreku. Na nos jej spadlo zopár studených vločiek. V noci muselo zase snežiť…. Vyšla na koniec širokej kamenistej cesty. Les ďalej pokračoval popri potoku. Pred ňou sa ale rozliehala široká lúka. Napravo ohraničená hustým lesom, naľavo…
Prešlo päť rokov odvtedy, čo si mi prvýkrát povedal, že ma miluješ. Môj život sa v danú chvíľu otočil, ako keď otočíte presýpacie hodiny. Vtedy som si ešte myslela, že ma čaká nezabudnuteľný život a dych vyrážajúce chvíle. V niečom som mala pravdu, dych vyrážajúce boli, no nie tak, ako by si happy end žiadal. Vznikla láska medzi dvomi, vtedy zadanými ľuďmi. Zakázaná láska…
Rada by som ti dala svoje celé srdce. Tak rada by som sa do teba zaľúbila. Tak rada by som ti povedala všetko, na čom mi záleží. Tak rada by som začala ten svoj život s tebou. Ale čím viac sa púšťam do týchto slov, tým viac si uvedomujem, kto si, kto som ja, kto by sme boli spolu a kto by sme neboli. Mrzí ma to. Mrzí ma, ako všade hľadám lásku, mrzí ma, ako ťa všade hľadám, mrzí ma, aká som zbabelá, a mrzí ma, aký si ty hrdý.
Vraví sa, že skôr, ako vstúpiš do ďalšieho vzťahu, je treba zabudnúť na ten predchádzajúci. Je treba odpustiť sebe i tomu druhému a nevyčítať si, čo sa mohlo stať, ale nestalo sa. Je treba hľadieť vpred. Hoci si toto všetko už realizovala, ten pravý je stále v nedohľadne. Prečo? Prečo sa ti do cesty dostávajú len tí, ktorí nemajú zostať? Vravíš si, že už neveríš tomu, že sa niečo zmení. Si niečo menej? Nezaslúžiš si byť šťastná?
Zo dňa na deň sme sa museli naučiť žiť inak. Zdržiavať sa viac doma, tráviť čas vymýšľaním aktivít, len aby sme niečo robili.
Život sa navonok zastavil, ulice a obchodné centrá ostali prázdne.
Ocitli sme sa doma s množstvom otázok, čo ďalej, ako dlho táto situácia potrvá, kedy sa Zem opäť uzdraví…
