Kategória
Je načase, aby si to prijala. Viem, že myšlienky, ktoré to popierajú, sú lákavejšie a hlavne bezpečnejšie. V nich je všetko po starom. Ty a on… Dokonca si si poopravila aj spomienky, ktoré sú v tvojej minulosti, aby v nich neboli tie boľavé okamihy. Tie si zo svojej pamäti vypustila a dúfaš, že ich raz naozaj prežiješ aj napriek tomu, že sa puto medzi vami dvoma už raz pretrhlo.
Prečo sú niektoré dni akoby retrospektíva v čase? Prídu úplne znenazdajky. Fakticky sa ani nič nestane, ale zrazu máš pocit, akoby to, čo sa pred dvomi rokmi pokazilo tvojím pričinením, tak sa opäť vracia a máš druhú šancu od života…
Či je to len prílišné rozmýšľanie nad situáciou a je to iba čistá náhoda?
Viem, ako láska bolí. Poznám ten pocit, keď sa snažíte neľúbiť a zabudnúť, lebo každá myšlienka na neho vám spôsobuje bolesť. V jeden taký deň som si povedala: A dosť! Láska neexistuje, už v ňu neverím, bude mi lepšie samej. A prisahám, že aj bolo. Mohla som si robiť, čo som chcela, zbaliť si večer kufor a odcestovať, kam som chcela, opiť sa s priateľmi a pretancovať celú noc, mať svoje tajomstvá, o ktorých nikto nevedel, ale hlavne srdce, ktoré sa nebálo sklamania a ďalších jaziev.
Bol si mojím snom. Myšlienkou ráno ihneď po zobudení a poslednou predstavou večer pred spaním. Vnímala som ťa ako niekoho, koho si musím získať, zaslúžiť. Bol si mužom, kvôli ktorému som chcela meniť celý svet. Chcela som, aby si ma začal vnímať rovnako. A ty si mi občas dal pocítiť, že je to tak. No ja som bola tou, ktorá ti v tom pomáhala. Sem-tam si mi niečo naznačil a ja som si skutočnosť pretvorila tak, aby som bola spokojná.
Spomínam si na jedno obdobie v mojom živote, ktorého úplné uzavretie mi trvalo nesmierne dlho. Bola som zamilovaná. Nešťastne. A tým som asi povedala dosť na to, aby ste začali rozumieť, o čom nasledujúce riadky budú. Boli to časy, kedy som mala totálne zatienenú myseľ. Na ničom mi nezáležalo, všetko šlo stranou. Chcela som len jediné – vybojovať si lásku muža, ktorý milovať nechcel.
Kedysi som cítila záťaž. Cítila som, že ma niečo ťahá k zemi. Niekde tam hlboko dole, na úplné dno. Chcela som to zo seba dostať von, ale nevedela som ako. Nešlo to, nedalo sa to, bolo to priam nemožné. Áno, nedokázala som to. Už som naozaj nevedela čo spraviť a čo ešte skúsiť, aby som bola v poriadku. Ono to bolo silnejšie ako ja.
