Category
Naozaj chcem tak veľa? Som náročná, zostala som mysľou zaseknutá v dobách minulých a snívam o niečom, čo už nie je v móde? Lipnem na hodnotách, ktoré sú už pasé, a prehliadam tie terajšie? Inak naozaj neviem, prečo sa v dnešnom svete cítim tak osamelo. Pusto. Uväznene. Nepochopene. Staromódne…
Kde práve si? Táto otázka ma prenasleduje celkom často. Vlastne odvtedy, čo sme sa rozišli. Keď sa tak stalo, myslela som si, že viem, čo ma čaká… Ale život ma opäť naučil, že sa nikdy nemôžeme na nič pripraviť. Pretože síce si v mysli predstavíme, aké to bude ďalej, no realita je úplne iná. Preto tie najdrastickejšie životné míľniky tak veľmi bolia…
Viesť šťastný život vôbec nie je ťažké. Môžete mi teraz oponovať a vravieť si, že ešte nemám nič odžité, že som pravdepodobne nezažila, aké to je niekoho stratiť, ako to bolí, keď sa nám život v sekunde zvrtne a my len ostaneme stáť netušiac, ako rýchlo sa to zomlelo. V žiadnom prípade vás nechcem presviedčať, že je vždy všetko dokonalé a ružové…
Viem, že čakáš a nahováraš si, že sa to zmení a on sa vráti. Veď predsa príde na to, že ste si súdení, uvedomí si, čo stratil, pochopí, že pravá láska je len jedna a je to práve tá, ktorú našiel spolu s tebou… Koľko dní či dokonca mesiacov si už takto stratila? Koľko nocí si premárnila myšlienkami na neho dúfajúc, že sa vráti?
Dnes. Dnes tu stojím. Stojím tu pred vami. Znovu. Áno, zas som sa postavila. Postavila som sa znovu na nohy. Vstala som zo zeme. Som hore. Som opäť tu. Tu na vrchole. Nečakali ste to. Nečakali ste, že znovu budem medzi vami. Paradox. Prekvapila som vás. Neverili sme mi. Nedávali ste mi žiadnu nádej. Pochovali ste ma. Dostali ste ma na dno a mysleli ste si, že sa už nikdy nepostavím…
Náš život dosť pripomína počasie. Keď svieti slnko, zabúdame, že si máme dávať pozor, aby nás nespálilo. Myslíme si, že ak nám je príjemne, nič sa nemôže zmeniť. Mnohokrát prehliadame pálenie, pretože sme príliš oslepení žiarou nášho šťastia. Myslíme si, že všetko trvá večne a netreba vynakladať žiadnu snahu. No a potom nastane búrka…
