Category
Trvalo mi naozaj dlho, kým som sa do tohto bodu vo svojom živote dostala. No teraz v ňom som a môžem povedať len jediné: Vďaka Bohu! Pretože som už bola tak neuveriteľne unavená. Unavená z pretvarovania sa, že som niekto, kým nie som ani náhodou. A to všetko len preto, aby bolo dobre, aby som náhodou niekoho nepohoršila, aby ma mali ľudia „radi“…
Na začiatok by som rada povedala, že bolesť na duši určite nie je nič príjemné. Človek to zrovna dobrovoľne nevyhľadáva a nie je to niečo, čo by niekto vyslovene chcel zažiť…
No zažije to každý z nás – či chce, alebo nie. A každý z nás má dve možnosti, keď tá bolesť príde… Poddať sa jej, alebo ju využiť.
Veľa žien, ktoré sú samy, si myslia, že na vzťahoch je postavený celý svet. Možno aj majú pravdu, lenže na akých vzťahoch? Na takých, v ktorých sú ignorované, týrané a ponižované? Keď si ich muž neváži, nepomôže a nie je im oporou? Alebo keď ich partner vníma ako samozrejmú, istú vec a nemá za potrebu sa spýtať ani banálnu otázku: „Zlatko, aký si mala deň?“?
Ver mi, keď ti poviem, že všetko bude lepšie. Ver mi, keď hovorím, že nič nebude také, aké je to dnes. Žiadny deň sa nebude opakovať. Ani ten najšťastnejší okamih nášho života nebude trvať dlhšie, hoci si to niekedy prajeme. A rovnako aj ten najsmutnejší deň sa raz skončí a vystrieda ho nový východ slnka. Ver mi…
Nakoľko má tento portál v názve slovo žena, myslím si, že niet lepšieho priestoru na vyjadrenie mojej myšlienky. Vy ženy to máte v dnešnej dobe naozaj ťažké. Teraz sa vám nechcem líškať ani sa vám podlizovať, pretože by som tajne zúfalo túžil po blízkosti nežnejšieho pohlavia. Nie, toto nie je zoznamka, preto môžem byť o to viac úprimnejší.
Keď sa nad tým tak zamyslím, všetci niečo hľadáme. Neustále, každý deň, mesiac za mesiacom, rok za rokom. Hľadáme to, po čom túžime, čo nám chýba a bez čoho nevieme plnohodnotne žiť. Čo to vlastne je? Sú to „veci“ tak banálne, až si mnohokrát povieme, že predsa musí ísť o samozrejmosť. Ale opak je pravdou…
