Kategória
Čo považuješ za najväčšiu chybu vo svojom živote?
Na chybách je najlepšie to, že hoci by sme sa z nich mali poučiť, zopakujeme ich. Vieme, čo bude nasledovať. Ale urobíme to znova. Pretože sme ľudia. Radi veríme, že tentoraz sa čosi zmení, že nás naše rozhodnutie konečne privedie k happy endu. Príliš rýchlo zabúdame na bolesť a slzy, ktoré si takto sami spôsobujeme. Zabúdame na to, že sme sa sami odsúdili prežiť to všetko znova.
Niekedy mám pocit, že je naozaj pravda, že jediný, komu môžeš veriť, si ty sám a že ťa sklame aj vlastný tieň. Ale potom sa vždy zamyslím a chcem veriť, že ľudia nie sú zlí. A v podstate nie sú. Prichádzajú a odchádzajú z nášho života, ale vlastne je to normálne.. aj keď bolestivé.
Snívame o krásnom príbehu, veľkej láske a nekonečnom priateľstve. A to všetko len pár dní po tom, ako sme niekoho spoznali. Nedávame čas. Čas sebe, čas druhému, ani čas životu. Lebo takéto veci sa nedejú hneď.
Dnes si inou ženou, ako si bola včera. A nie si ani tou istou osobou, ktorá stála pred tebou v zrkadle pred rokom. Nie si taká istá v ničom a je to tak v poriadku. Zmena je dobrá a je súčasťou tvojho života… Celý život strácame, dostávame, meníme svoje rozhodnutia a práve to robí náš život iným. My a naša zmena.
Dnes si silnejšia, ako si bola. Dnes vieš, čo chceš, a máš odvahu opustiť to, čo ťa ničí. To, čo je tvoj jed, nie liek, ktorý si si myslela, že ti vylieči dušu.
Kedysi, keď som bola mladšia, dokonca malá, som dokázala rozprúdiť neuveriteľnú hádku za každú somarinu. Som odjakživa impulzívna a hneď, ako mi bolo ublížené, reagovala som späť útokom. Chcela som sa brániť. Vysvetľovať. Riešiť… Áno, chcela som veci riešiť. Myslela som si, že krikom dám druhým najavo, že sa hnevám, že mi ublížili a že oni si to zoberú k srdcu… Časom som však pochopila, že občas nemá zmysel vysvetľovať a riešiť.
Robíme to preto, lebo je to normálne. Robia to všetci. A robia to preto, lebo majú nádej, že to tentokrát dopadne inak. Lepšie. A nie je na tom v podstate nič zlé..
Všetci hovoria, že ak si nás niekto neváži, musíme odísť. Teda mali by sme. Že ak nám ublíži, zradí nás, musíme umlčať srdce a poslúchnuť rozum. Že ak sme len jedna z možností, nemá to zmysel. A áno, je to pravda. Lenže, ako povedal Bob Marley, každý nám raz ublíži, len si musíme uvedomiť, pre koho sa oplatí to pretrpieť… A pre koho zasa nie.
Moja drahá vzácna bútľavá vŕba. Viem, aké ťažké a zároveň krásne bremeno nosíš na pleciach… Možno si aj ty tou vyvolenou. Možno si aj ty bútľavou vŕbou. Si človek, ktorý ostatných pozná dokonale. Si tá, ktorá má rada. Tak naozaj rada. Bezpodmienečne. Si niekto, kto za každých okolností pri všetkých stojí. Niekto, kto je tu pre všetkých. Pre rodinu, priateľov, známych. Ty si tá, ktorá je tu vždy pre nich. Ráno, na obed, večer, sedem dní v týždni, po celý rok, po celé roky.
