Kategória
MAMA. Jedno krátke slovíčko. Štyri písmenká… A predsa znamená tak veľa. Nie. Znamená oveľa viac. Všetko. Nie vždy si to uvedomujeme, ale mama je tá najdôležitejšia osoba v našej pozemskej púti. Veď bez nej by sme tu dnes neboli. Pretože to ONA nám dala život.
Nositeľky tohto slova, tohto mena, všetky tie mamy, ktoré sú úžasné, sú pre nás stredobodom vesmíru.
Viem, my ženy sme rôzne. Máme svoje povahy a taktiež nás menia udalosti, ktoré sme v živote zažili. Jedno máme však spoločné…
Poznáš ten pocit, keď si žiješ svoj život, všetko je relatívne v poriadku a zrazu sa niečo stane? Už si si myslela, že máš toho za sebou dosť na to, aby si sa dala znovu oklamať, zneužiť či totálne zraziť na kolená… No… Stalo sa.
Môže to byť čokoľvek…
Ráno vstaneš a ideš do práce alebo do školy. Stretávaš tých istých ľudí, občas spoznáš niekoho nového, ale napokon zistíš, že sa v ničom nelíši od ostatných. Vrátiš sa domov a je večer. Stále dookola konáš už automaticky naučené činnosti, tisíc krát opakované, strácajúce pôvodné emócie. Toto si naozaj chcela?
Popri každodenných problémoch a rutine celkom zabúdame na seba a na to, čo sme od života žiadali.
Keď sa na ňu pozriem, vždy si uvedomím, že je veľký rozdiel medzi tou, ktorou bola a tou, ktorou je dnes. Keď sa s ňou rozprávam, pripomínam si, ako veľmi dokáže človeka zmeniť veľká bolesť. Bola som po jej boku, kým prechádzala peklom. A som hrdá na to, že môžem byť jej najlepšou kamarátkou.
Poznám ju už celé roky. Vždy bola tou, ktorá rozdávala úsmevy na všetky strany a napriek problémom bola vždy v najlepšej nálade.
Keď vojdeš do miestnosti, prítomní ľudia vždy podvedome vycítia energiu, ktorú vyžaruješ. Všeobecne platí, že lepšie reagujú na človeka, ktorého obklopuje pozitívna energia a z ktorého je na prvý pohľad cítiť, že je so sebou spokojný. Ako je možné zlepšiť svoje vyžarovanie a obľúbiť si samú seba?
Len žiadny strach, nie je to žiadna veda 🙂
Občas nie je jednoduché žiť. To všetci dobre vieme. Občas si myslíme, že sme v poriadku, ale potom sa stane čosi, čo nás presvedčí, že nie sme. Alebo sme iba unavení zo života. Z úsmevov, za ktorými sa skrýva klamstvo. Z rán, ktoré sa síce hoja, ale niekedy ešte zabolia. A vtedy pochopíme, že jediné, čo nám pomôže, je čas.
Nie je zlé stráviť nejaký čas osamote. Bez ľudí, ktorí sú neustálou súčasťou nášho života. Nie je to útek od problémov, skôr spôsob, ako nabrať novú silu.
