Category
Dúfam a verím. Presviedčam samu seba, svoje srdce, že príde deň, kedy to dokážem. Dokážem sa ti pozrieť do očí a držať ťa za ruku. Silno, silnejšie ako kedykoľvek predtým. Držať ťa a nepustiť. Držať bez strachu o seba. O svoje srdce. Bez strachu z tvojho odchodu. Už sa nebudem báť, že odídeš. Budem voľná a nebude ma ťažiť na srdci strach, ktorý mi tam narástol. No, musím ho prekonať. Musím sa s ním pobiť o svoje šťastie. O teba.
Žijeme v dobe, ktorá ťa núti byť silnou. Silnou a neporaziteľnou. Ženou, ktorá nepadá na kolená. Ženou, ktorá funguje takmer nonstop a na sto percent. Iste, ty si tá, ktorá celú noc preplače a ráno si spolu s rúžom nanesie na pery úsmev. Ty si tá, ktorá s vysokou horúčkou navarí kompletný obed, aby tým, ktorých miluješ najviac na svete, nič nechýbalo. K tomu všetkému pracuješ, šoféruješ, športuješ, plníš si sny, podporuješ partnera, utešuješ kamarátku, pomáhaš deťom s úlohami a stíhaš byť milou a krásnou.
V každom vzťahu existujú momenty, ktoré nám naznačia, že niečo nejde tým správnym smerom. Premýšľame nad rôznymi postupmi, ale nevieme ako ďalej. Ako sa posunúť ďalej bez toho, aby sme si navzájom ublížili? Ako dať tomu druhému najavo, že nám niečo prekáža alebo naopak, niečo chýba?
Poznáte tie najdôležitejšie body správania, ktorými môžeme zachrániť nezachrániteľné? Tu je päť hlavných.
V tvojom živote sa zrazu dejú veci, ktoré nevieš pochopiť. Nerozumieš tomu, ako je to možné, kde sa stala chyba… Veď si bola dokonale šťastná. No tvoje srdce je už príliš zranené na to, aby sa dokázalo postaviť bolesti. A ty už iba mlčky trpíš ďalšie rany a slzy ukrývaš na dne duše. Prepadá ťa pocit, že si stratená a nenachádzaš cestu von. Túžiš utiecť, ale nemáš dosť síl. Nie si stratená. Stále je cesta, aj keď ju práve teraz nevidíš. Lebo skutočne stratení sú len tí, ktorí sa už nesnažia stať lepšími.
Človek sa časom učí žiť so spomienkami tak, ako s bolesťou. Bolesť totiž nezmizne. Nevybledne. Tak ako tie skutočne silné spomienky. Sú chyby, ktoré si nesmieme vyčítať, iba ich prijať, ako súčasť našej minulosti. Naučiť sa žiť s niečím, čo do nášho srdca po správnosti nepatrí, ako je bolesť, nie je vôbec jednoduché. Niekedy však nemáme na výber.
Myslela som, že sa nikdy nezmierim s tým, že si preč.
“ And in the end, we were all just humans … drunk on the idea that love, only love could heal our brokenness. “
F. S. Fitzgerald
Existujú veci, s ktorými nesúhlasíme a nikdy sa s nimi nestotožníme. Svet by bol asi krajší, keby nebol plný zlých emócii a beznádeje. Asi by bolo všetko jednoduchšie, keby sme nehrali hry medzi sebou a nezamotávali by sme sa do príliš komplikovaných vzťahov.
