Kategória
V každom vzťahu existujú momenty, ktoré nám naznačia, že niečo nejde tým správnym smerom. Premýšľame nad rôznymi postupmi, ale nevieme ako ďalej. Ako sa posunúť ďalej bez toho, aby sme si navzájom ublížili? Ako dať tomu druhému najavo, že nám niečo prekáža alebo naopak, niečo chýba?
Poznáte tie najdôležitejšie body správania, ktorými môžeme zachrániť nezachrániteľné? Tu je päť hlavných.
V tvojom živote sa zrazu dejú veci, ktoré nevieš pochopiť. Nerozumieš tomu, ako je to možné, kde sa stala chyba… Veď si bola dokonale šťastná. No tvoje srdce je už príliš zranené na to, aby sa dokázalo postaviť bolesti. A ty už iba mlčky trpíš ďalšie rany a slzy ukrývaš na dne duše. Prepadá ťa pocit, že si stratená a nenachádzaš cestu von. Túžiš utiecť, ale nemáš dosť síl. Nie si stratená. Stále je cesta, aj keď ju práve teraz nevidíš. Lebo skutočne stratení sú len tí, ktorí sa už nesnažia stať lepšími.
Človek sa časom učí žiť so spomienkami tak, ako s bolesťou. Bolesť totiž nezmizne. Nevybledne. Tak ako tie skutočne silné spomienky. Sú chyby, ktoré si nesmieme vyčítať, iba ich prijať, ako súčasť našej minulosti. Naučiť sa žiť s niečím, čo do nášho srdca po správnosti nepatrí, ako je bolesť, nie je vôbec jednoduché. Niekedy však nemáme na výber.
Myslela som, že sa nikdy nezmierim s tým, že si preč.
“ And in the end, we were all just humans … drunk on the idea that love, only love could heal our brokenness. “
F. S. Fitzgerald
Existujú veci, s ktorými nesúhlasíme a nikdy sa s nimi nestotožníme. Svet by bol asi krajší, keby nebol plný zlých emócii a beznádeje. Asi by bolo všetko jednoduchšie, keby sme nehrali hry medzi sebou a nezamotávali by sme sa do príliš komplikovaných vzťahov.
Nezáleží na tom, koľkokrát sa sklameme. Nezáleží na počte ľudí, ktorí nás sklamali. Záleží len na našej sile a na tom, ako sme ochotní sa s tým vysporiadať.
Nech už si sa sklamala v čomkoľvek, neprechovávaj v sebe hnev, nechaj ho proste odísť. Možno sa to, čo cítiš, nedá popísať žiadnymi slovami. Možno sama nevieš, čo v danej chvíli cítiš. Nevieš, či si sklamaná, či si nahnevaná. Nevieš, či vôbec niečo cítiš. Len sedíš, v hlave máš milión myšlienok, no nevieš ich poriadne usporiadať. Želáš si zastaviť čas.
Pamätáš si na časy, keď si bola malá a predstavovala si si, aké to asi bude, keď sa aj ty ocitneš vo svete dospelých, a ako budeš môcť konečne robiť to, po čom túžiš? Ako si splníš všetky svoje tajné ciele, budeš šťastná a budeš robiť všetko pre to, aby si do bodky dosiahla to, čo si si vysnívala? V tej dobe si bola malé naivné dievčatko plné ilúzií, fantázie. Nemala si ani poňatie o tom, ako to v živote a v „dospeláckom“ svete vlastne chodí.
A teraz si zmätená.
