Category
Už nechcem byť svoj vlastný nepriateľ. Už nechcem kalkulovať, čo stíham, nestíham, chcem, nechcem, musím a nemusím. Už nechcem lamentovať nad tým, či bude zajtra konečne dobrý deň alebo zas iba nejaký ťažký, hlúpy a vyčerpávajúci. Vraj to, na čo silno myslíš, si pritiahneš do života. No ja momentálne už nechcem myslieť. Chcem len plynúť s časom.
Dookola sa dokážem zamotávať do vlastných myšlienok a predstáv.
Všetky hľadáme v živote vzťah, ktorý nám bude vyhovovať po všetkých stránkach. Každá jedna z nás – či už sme sestričky, poštárky, upratovačky, doktorky – tajne dúfa, že ho raz stretne. Muža, ktorý naozaj BUDE STÁŤ ZATO. Že raz budeme šťastné a veselé. Že raz budeme mať vzťah hodný chválenia sa. Že raz budeme mať partnera, ktorý nás bude milovať.
Bude nás strážiť a ochraňovať. Bude nám oporou. Bude sa o nás starať. Bude na nás hrdý. Bude podporovať každé naše rozhodnutie.
Pýtajú sa. Čo sa s tebou deje? Čo sa ti stalo? Prečo sa už viac neusmievaš?
Veď sa usmej trošku. Nebuď taká smutná, neplač, necíť. Najlepšie bude, keď nebudeš ani myslieť. Keď prestaneš aj cítiť. No… ja nemám náladu. Niekedy proste nemám náladu sa smiať, tancovať a užívať si život, niekedy nemám náladu na nič. A naozaj mi to nie je ľúto.
Prečo?
Každá jedna z nás si prešla, alebo ešte len prejde, obdobím, kedy si uvedomí, že nastal čas, kedy musí nájsť samú seba. Nastane ten moment, kedy dospejeme do štádia, kde si už musíme zobrať život do vlastných rúk.
Musíme prehodnotiť všetko, čo v živote máme a prijať fakt, že možno naše okolie nebude chápať naše rozhodnutia, ale je to náš život a len MY rozhodujeme o tom ako ďalej….
Príde ten moment kedy budeš stáť na tej pomyselnej križovatke a budeš sa musieť rozhodnúť.
Vieš koľko síl ma stálo byť tam, kde práve teraz som? Vieš koľko sĺz som musela pustiť, aby som sa práve dnes naučila slzami nemrhať? Zažila som príliš veľa bolesti, preplakala toľko nocí, že si to ani nevieš predstaviť. Neverila som, že sa raz budem pozerať na svet takto. Neverila som, že budem putovať po svete bez nejakého muža. Myslela som si, že pre život skrátka svoju polovičku potrebujem. Je to však totálna hlúposť.
Nato, aby som bola šťastná, muža nepotrebujem.
Spomínam si na to obdobie.
Je to jedno z tých období, ktoré by ste neskutočným spôsobom chceli vymazať zo svojho života, avšak nemôžete, nedokážete. Je to jedno z tých období, ktoré vám aj po mesiaci tisne slzy do očí. Trvá to však len krátko. Respektíve, u mňa to trvalo krátko. Neviem, či som bola natoľko vyšťavená vzťahom, že som už rozchod tak neprežívala, alebo som už mala skrátka dosť.
