4. júla 2017
Aj keď si pri mne, občas mám strach sama zo seba
To pojašené dievča. Vtedy, tam, pred rokmi. Ja. Tá, ktorá miluje smiech a život. Tá neskrotná a nespútaná. Tá, ktorá ide vždy za vlastnou hlavou. A tá, ktorá vtedy tam neverila na lásku. Neverila som, že naozaj existuje a nechcela som si pripustiť, že také niečo stretne aj mňa. Potom si tam bol ty. Ten, ktorého mi asi poslal sám život, aby zmenil môj pohľad na svet. Ty, ktorý si musel zmiznúť nato, aby som si uvedomila, akú hodnotu to celé má.
