Category
Každá žena si počas svojho života prejde mnohými obdobiami, počas ktorých sa mení nielen jej pohľad na iných ľudí, ale aj na ňu samotnú. Nastanú chvíle, kedy na seba myslí ako na poslednú, kedy o sebe pochybuje a pripúšťa si slová iných k srdcu. Chce vyhovieť každému, naháňa sa za dokonalosťou, ktorú jej určuje niekto cudzí. A to až dovtedy, kým sa nezastaví a neuvedomí si svoju hodnotu…
Sem-tam jednoducho stretneme ľudí, s ktorými to nie je ono, nech robíme čokoľvek. Cítime sa nedocenení, zdá sa, že im snáď nikdy nevyhovieme, a chceme, aby nám poskytovali toľko citu, koľko aj my im. Ale to akosi nejde… Práve kvôli nim začíname o sebe pochybovať a nachádzame na sebe chyby, ktoré v skutočnosťami chybami ani nie sú. Namiesto toho, aby sme uvažovali, či nám tento vzťah vlastne niečo dokáže dať, obviňujeme sami seba.
Niekedy sa dostaneš vo svojom živote do bodu, kedy budeš mať všetko. Všetko, po čom ostatní ľudia možno stále tajne túžia. Bude ťa mať kto čakať doma po práci. Budeš mať prácu. Budeš mať pravých kamarátov a bude sa zdať, že už ti k životu nič nechýba. Budeš mať všetko, za čo si pred rokmi bojovala…
Naše okolie nás vie svojimi dotieravými otázkami občas priviesť do šialenstva. Niekedy je za tým iba číra zvedavosť, inokedy zasa majú druhí pocit, že s nami čosi nie je v poriadku, a tak chcú prísť na to, kde je pes zakopaný. Vôbec si pritom neuvedomujú, že niektoré otázky presahujú isté hranice a oni sa tak rýpu vo veciach, ktoré by ich absolútne nemali trápiť.
Pozerať sa na niečo, čo malo neustále rásť a namiesto toho sa to celé zosypalo, poriadne bolí. Je to bolesť, za ktorou sa skrýva tak mnoho… pocit, že sme nebojovali dosť. Pocit, že sme zlyhali. Strach z toho, čo bude ďalej, strach zo samoty, ktorá na nás v najbližších dňoch čaká. Ľútosť za tým, čo bolo. Beznádej, pretože sa práve cítime úplne bezmocní. A toto všetko sa v nás bije a my nevieme, ktorú bolesť vyliečiť skôr.
Vieš, myslím, že v priebehu života sa naučíme nespočetné množstvo vecí. Jednou z nich je aj to, prečo a ako nedržať ľudí nasilu v našich životoch. Či už ide o vzťah, alebo kamarátstvo. Keď niekto chce ísť, musíme mu otvoriť dvere a zamávať na rozlúčku… Nečakať na: „dovidenia.“ Ľudia jednoducho prichádzajú a odchádzajú…
